Nukleofilná adícia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Gladissk (diskusia | príspevky)
zdroje
d formulácia
Riadok 1:
{{urgentne upraviť}}
JeNukleofilná toadícia je najčastejšia reakcia karbonylových zlúčenín. Nukleofil Nu<sup>-</sup> postupuje pozdĺž väzby C=O pod uhlom asi 75° k rovine karbonylovej skupiny a naviaže sa na elektrofilný uhlík C=O skupiny. V rovnakom čase dochádza ku rehybridizácii karbonylového uhlíka z sp<sup>2</sup> na sp<sup>3</sup>, elektrónový pár z väzby C=O preskočí na elektronegatívny kyslík a okamžite vzniká tetraedrálny alkoxidový ión.
väzby C=O pod uhlom asi 75° k rovine karbonylovej skupiny a naviaže sa na elektrofilný uhlík
C=O skupiny. V rovnakom čase dochádza ku rehybridizácii karbonylového uhlíka z sp<sup>2</sup>
na sp<sup>3</sup>, elektrónový pár z väzby C=O preskočí na elektronegatívny kyslík a okamžite
vzniká tetraedrálny alkoxidový ión.
 
==Cramovo pravidlo==
 
Pri nukleofilnej adícii na karbonylové zlúčeniny vzniká chirálne centrum *. Za predpokladu, že R a R' nemajú chirálne vlastnosti, bude nukleofil východiskovú, v podstate planárnu molekulu, atakovať s rovnakou pravdepodobnosťou z obidvoch strán. Vznikne teda zmes, ktorá obsahuje rovnaké množstvá obidvoch enantiomérov, t.j. racemát +-. Ale ak pôvodná karbonylová zlúčenina už obsahuje chirálne centrum - najmä ak je chirálne centrum v polohe alfa - atak z jednej strany karbonylového uhlíka už nebude (štatisticky) rovnako pravdepodobný ako z druhej strany. Výsledkom bude, že diastereoizomérne adukty nevzniknú v rovnakých množstvách.
 
 
==Zdroje==
* [[John McMurry]] ''Organic Chemistry'' 6th Edition, s. 702 ISBN 978-80-214-3291-8.
* [[Peter Sykes]] ''Skúmanie mechanizmov organických reakcií'' 1. vydanie 1978 s.189
 
* Peter Sykes ''Skúmanie mechanizmov organických reakcií'' 1. vydanie 1978 s.189