Antiochos III.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 25:
Následne si podrobil Antiochos nezávislé grécke obce na pobreží [[Malá Ázia|Malej Ázie]], ktorým predtým poskytovala ochranu práve ptolemaiovská ríša a navyše prekročil [[Helespont]], aby obsadil [[Trácia|Tráciu]]. Pretože však mesto [[Smyrna]] predtým požiadalo [[Rímska ríša|rímsku republiku]] o pomoc, priviedlo toto opatrenie seleukovského kráľa do konfliktu s rozpínajúcimi sa Rímanmi. Keď Antiochos poskytol azyl utečencovi, [[Kartágo|kartáginskému]] vojvodcovi [[Hannibal|Hannibalovi]], poradil mu Hannibal, aby vpadol do [[Staroveké Grécko|Grécka]].
Táto invázia prebiehala v roku [[192 pred Kr.]] a skončila sa dokonalým nezdarom. V nasledujúcom roku utrpeli Seleukovci porážku z rúk Rímanov vedených [[Marcus Porcius Cato Censorius|Markom Porciom Catonom Starším]] v [[Druhá bitka pri Thermopylách|bitke pri Thermopylách]] a po porážke v námornej bitke pri ostrove [[Chios]] sa Seleukovci stiahli späť do Malej Ázie. Rímania ich ale prenasledovali a v [[Bitka pri Magnesii|bitke pri Magnesii]] ([[189 pred Kr.]]) dosiahol [[Lucius Cornelius Scipio Asiaticus|Scipio Asiaticus]] rozhodné víťazstvo, po ktorom získali Rímania celú Malú Ázii do svojich rúk. V mierovej zmluve z Apameie sa vzdal Antiochos všetkých nárokov na krajiny západne od pohoria [[Taurus]]. Antiochom skôr podrobené východné provincie využili terajšie oslabenie seleukovskej ríše na to, aby od nej postupne odpadli. Počas pokusu zabrániť rozpadu svojej ríše, zomrel Antiochos v roku [[187 pred Kr.]] na východe v [[
Svojmu nástupcovi [[Seleukos IV.|Seleukovi IV.]] zanechal Antiochos rozvrátenú ríšu, ktoré zostali na západe už len [[Cilícia]], Sýria, Palestína a na východe [[Babylonia]] a časti dnešného [[Irán|Iránu]].
| |||