Alžbeta Bavorská (Sissi): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d dnv/dúv
doplnenie
Riadok 13:
 
== Pôvod ==
Alžbeta Amália Eugénia (ako znelo jej celé meno) bola dcéra bavorského vojvodu [[Maximilián Jozef Bavorský|Maximiliána Jozefa]] (* 1808 – † 1888) a vojvodkyne [[Ludovika Wilhelmina Bavorská|Ludoviky Wilhelminy Bavorskej]] (* 1808 – † 1892). Mala sedem súrodencov, narodila sa ako tretia v poradí. V útlom detstve mala najbližšie ku svojej staršej sestre [[Helena Bavorská|Helene]], avšak keď mala Sissi 9 rokov, vychovávateľka usúdila, že Helena má na nežnejšiu Sissi príliš veľký vplyv. Preto ich držali trochu od seba a Sissi sa začala pripájať k o 2 roky mladšiemu bratovi, Karolovi Teodorovi.
 
Pochádzala z vedľajšej, nesuvérennej vetvy rodu [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]]. Jej matka bola dcérou bavorského kráľa [[Maximilián Jozef I.|Maximiliána I.]] a sestrou [[Žofia Bavorská|Žofie]], matky Františka Jozefa I.
 
Alžbeta vyrastala stranou od bavorského dvora. Zimy trávi rodia v mníchovskom paláci, leto v possenhofských záhradách. Na rozdiel od väčšiny vtedajších princezien vyrástla z nej vzdelaná, ambiciózna, nekonvenčná, slobodomyseľná a citlivá dievčina. Ako dieťa žila v tieni svojej staršej sestry [[Helena Bavorská|Heleny]]. S ňou sa pôvodne počítalo v sobášnych plánoch Žofie Bavorskej ako s nastávajúcou manželkou jej syna Františka Jozefa. K zasnúbeniu páru malo dôjsť v cisárskom letnom sídle v [[Bad Ischl]] kam Ludovika cestovala s oboma dcérami. No tu sa cisár zamiloval do mladšej z nich, Alžbety, a aj napriek protestom svojej matky sa s ňou [[23. apríl]]a 1854 oženil.
 
== Život ==
Pôvodne šťastné manželstvo narážalo od samého počiatku na úskalia spôsobované neprimeranými zásahmi Alžbetinej autoritatívnej svokry [[Žofia Bavorská|Žofie]]. Aj napriek tomu, že to s ňou Žofia myslela dobre, bola prezieravá a myslela politicky, Sissi na viedenskom dvore trpela.
Na viedenskom dvoreCítila sa cítila príliš obmedzovaná prísnou spoločenskou etiketou, na ktorú nebola zvyknutá, chýbala jej vlasť a súrodenci. Všetky ústrky spočiatku trpela a vzdá sa boja o výchovu svojich dvoch dcér, noktoré jej svokra hneď po narodení vezme a umiestní do blízkosti svojich komnát, ďaleko od Sissi. No po zverení výchovy jej syna Rudolfa arcivojvodkyni Žofii demoštratívne opustila dvor. Až neskôr si vymohla ukončenie prísnej vojenskej výchovy svojho syna.
[[Súbor:Esztergom-Erzsebet statue.JPG|left|thumb|Busta "Sissi" v Alžbetinom parku v Ostrihome, Maďarsko]]
Všeobecne bola známa jej náklonnosť k Maďarom. Na cisárskom dvore presadzovala maďarské záujmy, v úzkej spolupráci najmä s uhorským politikom [[Gyula Andrássy|Gyulom Andrássym]]. Vehementne sa zasadzovala za ústupky Maďarom v r. 1867. Neváhala sa stýkať ani s bývalými revolucionármi z rokov [[1848]]{{--}}[[1849]], vďaka čomu je dodnes v Maďarsku uctievaná ako „národná“ kráľovná. Svoju prvú cestu po Uhorsku však musela kvôli smrti svojej druhorodenej dcéri Gizely dňa 28. mája 1957 náhle prerušiť. Sissi cíti výčitky, pretože Žofia ju pred cestou varovala a odporúčala, aby Gizelu nechali doma.
 
V 60-tych rokoch [[19. storočia]] Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Preslávila sa ako skvelá jazdkyňa. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Veľmi si zakladala na svojich vlasoch a ich úprave venovala aj niekoľko hodín denne. Starala sa jej o ne výsostne dvorná dáma Franziska "Fanny" Feifaliková, ktorá bola pre Alžbetu jednou z najdôležitejších osôb. Na dvore mala vďaka tomu výsostné postavenie, čo sa prejavila aj faktom, že jej Sissi povolila svadbu aj napriek tomu, že cisárovnej mohli obyčajne robiť spoločnosť len slobodné dámy. Skladala verše v štýle [[Heinrich Heine|H. Heineho]] vždy, keď sa jej mimoriadne silne zmocnil nejaký pocit. Naučila sa novogréčtinu a venovala sa s veľkým zaujatím štúdiu antických dejín. Na ostrove [[Korfu]], kam rada cestovala, si dala postaviť zámok nazvaný podľa jej obľúbeného antického mýtického hrdinu Achilleion.
 
Povinnosti rakúskej cisárovnej nevykonávala, venovala sa takmer výlučne vlastnej osobe. Obrovským psychickým šokom bola pre ňu samovražda jej syna [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfa]]. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. Často cestovala do Mníchova.
 
V júli 1898 podnikla cestu do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Počas nej v Ženeve pri prichádzaní k prístavisku ju s jej spoločníčkou Irmou Sztárayovou prepadol taliansky anarchista [[Luigi Lucheni]]. Spáchal na ňu atentát, ktorémubodol ju dýkou a Alžbeta tomuto zraneniu podľahla. Atentátnika zadržali, odsúdilisvoj čin však nikdy neoľutoval. Odsúdili ho na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu.
 
bola velmi mila& tak a kes sa s
 
== Zaujímavosti ==
* Bronzovú sochu Alžbety od Gyulu Donátha z roku [[1903]] možno nájsť v kúpeľnom parku v [[Bardejovské Kúpele|Bardejovských Kúpeľoch]].
* Osobnosť "Sissi" najviac preslávil a spopularizoval rakúsky rovnomenný film Ernsta Marischku z roku 1955 s herečkou Romy Schneiderovou v hlavnej úlohe.
* Narodená na Štedrý deň s jedným mliečnym zubom – povery vraveli, že takéto deti boli predurčené na šťastný život. Tento zub je vystavený vo Viedni.
* Ovládala 11 jazykov.
 
* Bola veľmi poverčivá a zúčastňovala sa špiristických seáns.
== Rodinné pomery ==
S manželom, cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]] mali štyri deti: