Verzia z 10:25, 28. máj 2006 upraviť Pescan (diskusia \| príspevky) 34 025 editací d drobné wiki ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:47, 29. júl 2006 upraviť vrátiť Wizzard (diskusia \| príspevky) Správcovia 113 867 editací kat Ďalšia úprava →
Riadok 1: doc. RNDr. '''Ivan Náter''' (* [[10. december]] [[1925]], [[Moštenica]] – † [[18. november]] [[1991]], [[Bratislava]]) bol slovenský fyzik. Narodil sa 10. decembra [[1925]] v Moštenici. Na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity študoval v rokoch [[1945]]– [[1949]]. Už počas štúdia pracoval ako demonštrátor a pomocná vedecká sila s povinnosťami asistenta. V júli [[1949]] nastúpil ako výpomocný asistent na Ústave technickej fyziky SVŠT, ktorý viedol prof. D. Ilkovič. Rok nato prešiel na svoju alma mater, kde pracoval ako asistent. Prednášal Úvod do štúdia fyziky a Mechaniku kontinua a viedol seminár o vedení tepla. V roku [[1952]] obhájil dizertačnú prácu Riešenie tepelných pomerov vo valcovej elektróde pri nespojitých okrajových podmienkach a získal titul doktora prírodných vied (RNDr.). Od 1. januára [[1954]] potom pracoval až do odchodu do dôchodku (1. 1. [[1989]]) na Katedre fyziky Elektrotechnickej fakulty SVŠT, ktorá vznikla z pôvodného Ilkovičovho Ústavu technickej fyziky po tom, čo sa na základe vysokoškolského zákona z roku [[1950]] zriadili namiesto ústavov katedry. Od samého začiatku svojho pôsobenia na technike dr. Ivan Náter viedol základnú prednášku z fyziky na všetkých odboroch a smeroch Stavebnej fakulty. Práve vďaka jeho úsiliu vznikol na tejto fakulte v sedemdesiatych rokoch najprv Kabinet fyziky a neskôr aj samostatná Katedra fyziky. Tu sa dr. Náter podieľal prakticky na všetkých prácach – od projektovej prípravy až po detailné vybavenie laboratórií učebnými pomôckami. Veľa času a síl venoval I. Náter aj budovaniu a rozvoju svojej domovskej katedry. Už v roku [[1955]] sa stal tajomníkom katedry a v roku [[1962]] stálym zástupcom vedúceho katedry. Keďže prof. Ilkovič mal veľa funkcií a povinností aj mimo svojho pôsobiska, väčšina práce súvisiacej s riadením chodu katedry a s organizáciou pedagogického procesu bola neodmysliteľne spojená s jeho osobou. Preto bolo celkom pochopiteľné, že keď prof. Ilkovič odišiel do dôchodku, na miesto vedúceho katedry nastúpil doc. dr. I. Náter (od 1. 1. [[1974]]). Napriek mimoriadnemu pracovnému zaťaženiu nezabúdal dr. Náter ani na svoj odborný rast. V r. [[1964]] sa stal zástupcom docenta a v roku [[1967]] bol vymenovaný za docenta. Zastával tiež viaceré akademické funkcie: bol členom vedeckej rady Stavebnej fakulty a po niekoľko rokov aj prodekanom EF SVŠT, zasadal v mnohých fakultných, celoškolských i mimoškolských komisiách. Hlavnými oblasťami vedeckého záujmu dr. Ivana Nátera bolo vedenie tepla a prúdenie viskóznych kvapalín. Z tejto oblasti uverejnil šesť pôvodných prác i niekoľko popularizačných článkov. Podieľal sa na zostavení skrípt a učebných pomôcok. Osobitne sa treba zmieniť o jeho príručke na opakovanie stredoškolskej fyziky, ktorá pod titulom Prehľad fyziky zaznamenala štyri vydania ( [[1957]], [[1961]], [[1963]], [[1968]]). Napísal tiež tri učebnice stredoškolskej fyziky. Tým sa však publikačná činnosť dr. Ivana Nátera nevyčerpala. Spolupracoval ako autor na troch technických slovníkoch a bol tiež spoluautorom Malej encyklopédie fyziky – priekopníckeho diela svojho druhu na Slovensku. O zabezpečenie študijnej literatúry sa zaslúžil aj svojimi prekladmi. Napríklad v roku [[1952]] preložil z češtiny výbornú stredoškolskú učebnicu Fyzika pre IV. triedu gymnázií. Ako odborný poradca sa podieľal na príprave seriálu Vybrané kapitoly z fyziky, ktorý vysielala Československá televízia.<BR > Samostatnou kapitolou vzdelávacej činnosti doc. I. Nátera bolo jeho pôsobenie vo Fyzikálnej olympiáde. Od roku [[1959]] pracoval vo vedení FO, od roku [[1961]] ako predseda krajského výboru a člen ústredného výboru, od r. 1 966 ako podpredseda ÚV FO. Pre túto súťaž napísal aj veľa metodických textov. Na štyroch medzinárodných fyzikálnych olympiádach – v Brne ( [[1969]]), Moskve ( [[1970]]), Sofii ( [[1971]]) a Bukurešti ( [[1972]]) – sa zúčastnil ako pedagogický inštruktor. V roku [[1974]] bol vedúcim československého družstva na olympiáde vo Varšave, kde za svoju činnosť na tomto poli dostal od poľskej vlády pamätnú medailu Za zásluhy o rozvoj školstva. Nebol to jediný prejav uznania, ktorý Doc. I. Náter dostal za svoju mnohostrannú činnosť. Ako aktívny účastník SNP bol vyznamenaný pamätnou medailou pri príležitosti 20. výročia SNP. V roku [[1969]] mu udelili titul Vzorný učiteľ. V r. [[1972]] sa stal zaslúžilým členom JSMF a v roku [[1974]] mu udelili cenu dr. M. Konkolyho za zásluhy o rozvoj astronómie na Slovensku. Bez nadsádzky môžeme povedať, že doc. Ivan Náter bol verným žiakom svojho učiteľa: podobne ako prof. Ilkovič venoval maximálne úsilie pozdvihnutiu úrovne slovenskej fyziky – či už prostredníctvom prednášok a cvičení, alebo popularizáciou fyziky, prípravou stredoškolských učebníc a príručiek, prácou na katedre, činnosťou vo FO alebo v JSMF. A podobne ako jeho učiteľ do značnej miery obetoval tejto práci aj vedeckú kariéru. Ale to už je údel priekopníkov. Zomrel 18. novembra [[1991]] v Bratislave.▼ Od 1. januára [[1954]] potom pracoval až do odchodu do dôchodku (1. 1. [[1989]]) na Katedre fyziky Elektrotechnickej fakulty SVŠT, ktorá vznikla z pôvodného Ilkovičovho Ústavu technickej fyziky po tom, čo sa na základe vysokoškolského zákona z roku [[1950]] zriadili namiesto ústavov katedry. Od samého začiatku svojho pôsobenia na technike dr. Ivan Náter viedol základnú prednášku z fyziky na všetkých odboroch a smeroch Stavebnej fakulty. Práve vďaka jeho úsiliu vznikol na tejto fakulte v sedemdesiatych rokoch najprv Kabinet fyziky a neskôr aj samostatná Katedra fyziky. Tu sa dr. Náter podieľal prakticky na všetkých prácach – od projektovej prípravy až po detailné vybavenie laboratórií učebnými pomôckami. Veľa času a síl venoval I. Náter aj budovaniu a rozvoju svojej domovskej katedry. Už v roku [[1955]] sa stal tajomníkom katedry a v roku [[1962]] stálym zástupcom vedúceho katedry. Keďže prof. Ilkovič mal veľa funkcií a povinností aj mimo svojho pôsobiska, väčšina práce súvisiacej s riadením chodu katedry a s organizáciou pedagogického procesu bola neodmysliteľne spojená s jeho osobou. Preto bolo celkom pochopiteľné, že keď prof. Ilkovič odišiel do dôchodku, na miesto vedúceho katedry nastúpil doc. dr. I. Náter (od 1. 1. [[1974]]). Napriek mimoriadnemu pracovnému zaťaženiu nezabúdal dr. Náter ani na svoj odborný rast. V r. [[1964]] sa stal zástupcom docenta a v roku [[1967]] bol vymenovaný za docenta. Zastával tiež viaceré akademické funkcie: bol členom vedeckej rady Stavebnej fakulty a po niekoľko rokov aj prodekanom EF SVŠT, zasadal v mnohých fakultných, celoškolských i mimoškolských komisiách. Hlavnými oblasťami vedeckého záujmu dr. Ivana Nátera bolo vedenie tepla a prúdenie viskóznych kvapalín. Z tejto oblasti uverejnil šesť pôvodných prác i niekoľko popularizačných článkov. Podieľal sa na zostavení skrípt a učebných pomôcok. Osobitne sa treba zmieniť o jeho príručke na opakovanie stredoškolskej fyziky, ktorá pod titulom Prehľad fyziky zaznamenala štyri vydania ( [[1957]], [[1961]], [[1963]], [[1968]]). ==Externé odkazy==▼ {{MUSAV\|151}}▼ Napísal tiež tri učebnice stredoškolskej fyziky. Tým sa však publikačná činnosť dr. Ivana Nátera nevyčerpala. Spolupracoval ako autor na troch technických slovníkoch a bol tiež spoluautorom Malej encyklopédie fyziky – priekopníckeho diela svojho druhu na Slovensku. O zabezpečenie študijnej literatúry sa zaslúžil aj svojimi prekladmi. Napríklad v roku [[1952]] preložil z češtiny výbornú stredoškolskú učebnicu Fyzika pre IV. triedu gymnázií. Ako odborný poradca sa podieľal na príprave seriálu Vybrané kapitoly z fyziky, ktorý vysielala Československá televízia. ▲~~966~~Samostatnou kapitolou vzdelávacej činnosti doc. I. Nátera bolo jeho pôsobenie vo Fyzikálnej olympiáde. Od roku [[1959]] pracoval vo vedení FO, od roku [[1961]] ako predseda krajského výboru a člen ústredného výboru, od r. 1966 ako podpredseda ÚV FO. Pre túto súťaž napísal aj veľa metodických textov. Na štyroch medzinárodných fyzikálnych olympiádach – v Brne ( [[1969]]), Moskve ( [[1970]]), Sofii ( [[1971]]) a Bukurešti ( [[1972]]) – sa zúčastnil ako pedagogický inštruktor. V roku [[1974]] bol vedúcim československého družstva na olympiáde vo Varšave, kde za svoju činnosť na tomto poli dostal od poľskej vlády pamätnú medailu Za zásluhy o rozvoj školstva. Nebol to jediný prejav uznania, ktorý Doc. I. Náter dostal za svoju mnohostrannú činnosť. Ako aktívny účastník SNP bol vyznamenaný pamätnou medailou pri príležitosti 20. výročia SNP. V roku [[1969]] mu udelili titul Vzorný učiteľ. V r. [[1972]] sa stal zaslúžilým členom JSMF a v roku [[1974]] mu udelili cenu dr. M. Konkolyho za zásluhy o rozvoj astronómie na Slovensku. Bez nadsádzky môžeme povedať, že doc. Ivan Náter bol verným žiakom svojho učiteľa: podobne ako prof. Ilkovič venoval maximálne úsilie pozdvihnutiu úrovne slovenskej fyziky – či už prostredníctvom prednášok a cvičení, alebo popularizáciou fyziky, prípravou stredoškolských učebníc a príručiek, prácou na katedre, činnosťou vo FO alebo v JSMF. A podobne ako jeho učiteľ do značnej miery obetoval tejto práci aj vedeckú kariéru. Ale to už je údel priekopníkov. Zomrel 18. novembra [[1991]] v Bratislave. ▲== Externé odkazy == ▲* {{MUSAV\|151}} [[Kategória:Články bez interwiki]] [[Kategória:PoSlovenskí ~~botovi~~fyzici\|Náter, ~~na úpravu~~Ivan]] [[Kategória:Narodenia v 1925\|Náter, Ivan]] [[Kategória:Úmrtia v 1991\|Náter, Ivan]]

Ivan Náter: Rozdiel medzi revíziami