Vladislav II. (Poľsko, 1138): Rozdiel medzi revíziami

Už v roku [[1142]] sesa dostal do rozporov so svojimi bratmi, ktorí boli nespokojní s deľbou moci. Najprv mal podporu duchovenstva a časti poľskej šľachty, tú však stratil uväznením a oslepením významného [[veľmož]]a [[Peter Wlast|Petra Wlasta]]. Následne naňho hnězdenský arcibiskup [[Jakub (hnězdenský arcibiskup)|Jakub]] uvalil kliatbu a veľká časť šľachty prešla na stranu nespokojných.

Na jar roku [[1146]] bol Vladislav donútený opustiť Poľsko. Najprv odišiel s rodinou na dvor svojho švagra do Prahy, ale ten ho takpovediac vzápätí poslal za ich spoločným nevlastním švagrom Konrádom III. Vladislav Konrádovi III. zložil lénny hold. Konrád na oplátku sa ešte toho roku vyrazilvydal s vojskom do Sliezska. Táto vojenská výprava však skončila neúspechom a Vladislav se usídlil v saskom [[Altenburg]]u. Potom sa pravdepodobne zúčastnil [[Druhá križiacka výprava|druhej križiackej výpravy]] po Konrádovom boku. Svojich nárokov v Poľsku se nikdy nevzdal, v jeho prospech se pokúsil intervenovať v roku [[1157]] aj [[Fridrich I. Barbarossa]], opäť však neúspešne. [[Boleslav IV. Kučeravý]], vtedajší senior, sa po jednaniach s Fridrichom Barbarossom iba zaviazal, že navštívi najbližší snem v [[Magdeburg]]u, kde sa malo rozhodnúť o Vladislavových nárokoch. Boleslav se však na snem nedostavil a následná smrť zmarila Vladislavovi daľšie plány. Vladislav tak zomrel v roku [[1159]] vo vyhnanstve na hrade Altenburg.

O štyri roky neskôr ([[1163]]) ale už Barbarossa záujmy jeho synov presadil a tí sa tak mohli vrátiť do Sliezska, ktoré obdržali ako údel. Od tej doby začalo oddeľovanie Sliezska z poľského štátu a jeho delenie na menšie kniežactvákniežatstvá.