Topoľčianky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d aktualizácia |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 9:
|Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>
|Nadmorská výška = 220
|Rozloha = 2 633 Ha
|Počet obyvateľov = 2877
|Stav k = 31.12.2004
|Hustota obyvateľstva =
|Prvá písomná zmienka = 1293
|Kód = 500828
|EČV = ZM
Riadok 27:
|}}
'''Topoľčianky''' sú [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Zlaté Moravce|Zlaté Moravce]]. V obci je rímskokatolícky kostol sv. [[Katarína|Kataríny]] Alexandrijskej z roku [[1779]].
== Poloha ==
Obec Topoľčianky leží v údolí rieky Žitavy, obklopenom od severo-západu pohorím Tríbeč a od východu Pohronským Inovcom. Od Nitry je vzdialená 35 km, od Bratislavy 120 km na severovýchod.
== Rodáci ==
* [[Pavol Haspra]] -slovenský divadelný a televízny režisér.
* JUDr. [[Marián Šurda]] - významná slovenská a európska osobnosť dostihového športu.
== História ==
Prvá písomná zmienka o obci Topoľčianky pochádza z roku 1293. Archeologické vykopávky však potvrdzujú staršie slovanské osídlenie už zo 6.-7.storočia po Kristovi. Na mieste dnešného zámku stála pôvodne strážna pevnosť obohnaná vodnou priekopou.
V roku 1318 daroval obec Matúš Čák levickému kastelánovi, v roku 1358 patrila poddaným hradu Tekov, v roku 1430 časť nitrianskej kapitule, v roku 1477 zemianskej rodine z Topoľčianok. V roku 1527 sa stala centrom panstva Topoľčianky., ktoré tvorili Mlyňany, Závad, Zlatno, Malý Baláž, časti obcí Veľké Uherce, Pažiť. Obec patrila zemanom z Topoľčianok.V roku 1347 získali Topoľčianky právo ryžovať zlato.
Za éry veľmožov rodu Rákocziho (1614-1708) sa život v Topoľčiankach upokojil, nastal rozvoj remesiel a v roku 1659 Topoľčianky dostávajú právo výročných trhov, ktoré sa konajú až dodnes. V tomto čase uskutočnil poslednú stavebnú úpravu renesančného zámku jeho vtedajší majiteľ gróf Ladislav Rákoczi.
V podstate v tejto podobe odbivujeme renesančnú časť zámku doteraz. Ďalší majitelia Keglevichovci (1743-1890) sa zaslúžili o rozvoj poľnohospodárstva, vinohradníctva a ovocinárstva v tomto kraji. Gróf Karol Keglevich dal v rokoch 1776 - 1784 postaviť klasicisticko-barokový kostol, slúžiaci veriacim dodnes. Začiatkom 19. storočia dal gróf Ján Keglevich zbúrať južné, renesančné krídlo zámku a na jeho mieste postavil v rokoch 1818-1825 klasicistický trakt. Novými majiteľmi panstva sa stali v roku 1890 Habsburgovci.
Arcivojvoda Jozef August Habsburg dal zveľadiť park okolo kaštieľa, dal postaviť oproti kaštieľu poľovnícky zámoček a v okolí Topoľčianok zriadiť zvernicu, najväčšiu v celom Uhorsku. Po rozbití Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918 prešiel kaštieľ Topoľčianky do majetku novovytvorenej Československej republiky, v roku 1923 sa stal letným sídlom prezidenta republiky. V roku 1921 vznikol Národný žrebčín Topoľčianky, ktorý patrí svojím významom na prvé miesto v histórii chovu a šlachtenia koní na Slovensku.
== Zámok Topoľčianky ==
Na severnom konci obce sa rozprestiera rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zakomponovaný monumentálny klasicistický kaštieľ.
Tri renesančné krídla zámku s manardovou nadstavbou slúžia v súčasnosti ako hotelová časť. Ich prízemné časti slúžia ako jedálenské a spoločenské miestnosti. Z klasicistického krídla sa stalo múzeum historického nábytku a bytových doplnkov, ako obrazov, starých hodín, keramiky, kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, zbraní. Všetok nábytok zámku je pôvodný tak, ako ho tu zanechali poslední šľachtickí majitelia zámku. V 50 rokoch pracovníci štátnej pamiatkovej starostlivosti preinštalovali nábytok a ostatné exponáty tak, aby každý salón bol podľa možnosti zariadený nábytkom a doplnkami rovnakého slohu a toho istého historického obdobia. A tak návštevník prechádza postupne salónmi s nábytkom renesančným, barokovým, rokokovým, klasicistickým, resp. luiséznym a napokon biedermeierovským s doplnkami ešte aj secesnými. Celkove poskytuje táto inštalácia dobrý obraz jednotlivých slohov. To isté možno povedať aj o obrazovej výzdobe salónov, jednak originálov, medzi ktorými sú aj dobové portréty majiteľov zámku – grófov Keglevichovcov, jednak kópií – všetkých maľovaných podľa originálov z galérie Pitti vo Florencii. Väčšina obrazov sú olejomaľby – krajinomaľby od rozličných domácich a zahraničných maliarov. Obrazovú výzdobu dopĺňajú desiatky litografií, drevorytov, medzirytín a iných grafických listov.
Pozornosť návštevníkov púta aj zámocká knižnica, založená grófom Jánom Keglevichom.Knižnica bola pôvodne vo Viedni v jeho tamojšom paláci, odkiaľ si ju po dokončení stavby kašieľa v roku 1825 postupne preniesol do Topoľčianok. Vtedy mala okolo 10 000 zväzkov. Je prevažne náuková, vedecká, so spismi francúzskych, anglických, nemeckých, osvietencov, s encyklopédiami, botanickými a zoologickými atlasmi a pod. Po zakladateľovi dopĺňali knižnicu aj jeho syn Štefan a arcivojvoda Jozef August Habsburg, až do roku 1918, takže knižnica má dnes vyše 14 000 zväzkov. Takmer celá polovica kníh je nemecká, jedna štvrtina francúzska, menej je kníh maďarských, latinských a gréckych, anglických a talianskych. Je tu aj prvá slovenská gramatika – Grammatica slavica od Antona Bernoláka, vydaná v Bratislave v roku 1790. V knižnici je aj vzácny exemplár Kralickej biblie – pražské vydanie z roku 1613.
Knižnica je historická, jedna z mála v úplnosti zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Používa sa na výskumné a vedecké účely.
Súčasťou zámku je Zámocká kaplnka, vystavaná v r. 1662 v severozápadnej bašte. V kaplnke sa nachádza pozoruhodný obraz jej zakladateľky Alžbety Rákoczy na posmrtnom katafalku z roku 1663. Od roku 1686 je kaplnka významným pútnickým miestom na Slovensku.
== Národný žrebčín Topoľčianky ==
'''Národný žrebčín Topoľčianky''', š.p. dnes patrí medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny a možno ho právom zaradiť za kultúrne dedičstvo národa. Je špecializovaným zariadením pre chov koní na jednotlivých výrobných objektoch, ktoré svojou architektúrou, urbanistickým riešením a citlivým zakomponovaním historických vzácnych budov do okolitej prírody slúžia ku cti vtedajších projek-tantov a stavbárov.
Počas viac ako 80-ročnej existencie pracovníci, jazdci a kone Národného žrebčína Topoľčianky reprezentovali Slovensko na najvýznamnejších národných a medzinárodných chovateľských a športových podujatiach. Jeho vitríny zdobia najvzácnejšie vavríny a trofeje z týchto podujatí.
== Vinárske závody ==
Produkciou 5 miliónov litrov vína za rok, sa Vinárske závody Topoľčianky radia medzi najväčších spracovateľov na Slovensku. Začlenením sa do Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty a svojimi službami, sú veľmi zaujímavé pre návštevníkov Topoľčianok.
== Referencie ==
| |||