Melchiades: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2+) (robot Zmenil: vi:Giáo hoàng Miltiadê
Xqbot (diskusia | príspevky)
Riadok 39:
27. októbra 312 bol v [[Bitka pri Mulvijskom moste|bitke pri Mulvijskom moste]] definitívne porazený uzurpátor [[Maxentius]] a do Ríma víťazne vstúpil cisár Konštantín Veľký (Constantinus). Tým bolo dovŕšenie víťazstvo kresťanskej cirkvi, keďže sám Konštantín konvertoval ku kresťanstvu a pápežovi Melchiadovi venoval [[Lateránsky palác]], ktorý sa stal sídlom pápežov a administratívnym centrom cirkvi. [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Bazilika]] priliehajúca k palácu sa stala hlavným rímskym chrámom.
 
Pápež Melchiades zdedil spor, s ktorým sa nedokázali vyrovnať jeho predchodcovia. V čase [[Dioklecián|Diokleciánovho]]ovho prenasledovanie kresťanov došlo k veľkému množstvu prípadov zapretie Krista kresťanmi. Tí neodolali krutým hrozbám, nátlaku, mučeniu a trestom, ktoré na ne vyvíjala rímska moc a jej represívne zložky. Rozmnožili tak rady tzv. „padlých kresťanov“ (lapsi), t. j. tých kresťanov, ktorí sa počas prenasledovania prísažne zriekli viery a odovzdali pohanom sväté knihy (tzv. „traditores“). Odpadlíctvo bolo v onej dobe chápané ako jeden z troch neodpustiteľných hriechov. Po skončení prenasledovania sa však padlí kresťania húfne hlásili späť do cirkvi. To vyvolalo v cirkvi spory medzi umiernenými, ktorí súhlasili s možnosťou ich návratu, a radikálmi (tzv. [[Donatizmus|donatistami]]), ktorí s týmto nesúhlasili. Donatisti boli presvedčení, že len oni sú pravá cirkev, ktorá nikdy nezradila a nekolaborovala so štátnou mocou. Odmietali sa s katolíkmi stýkať, rodiny sa začali rozdeľovať a narastala zloba. Donatisti si začali sami svätiť kňazov a biskupov a začali si stavať svoje vlastné kostoly. Tak bola v každom väčšom meste neďaleko kresťanské komunity aj komunita donatistická, mnohokrát väčšie než tradičná kresťanská.
 
V roku 313 predložili donatisti až k cisárovi spor o právoplatnosť svätenie kartaginského biskupa. V tej dobe boli totiž v Kartágu biskupi dvaja: Cecilian a Majorinus (donatista). Melchiades zvolal na 3. októbra 313 do Lateránskeho paláca synodu osemnástich rímskych a galských biskupov, ktorí po troch dňoch rozhodli v prospech Ceciliana a donatismus vyhlásili za [[Heréza|herézu]]. Ale spor tým ukončený nebol. Donatistické hnutie malo čoraz väčšiu obľubu, osobitne medzi jednoduchým vidieckym ľudom. Pre nich boli donatisti pravoverní hrdinovia. Rastúce súperenie oboch cirkví viedlo zákonite k stupňovanie nevraživosti, prechádzalo vo vzájomnú nenávisť a viedlo takmer k úplnému rozštiepenie cirkvi. Spor otriasala cirkvou ešte veľa desaťročí.
Riadok 101:
[[sv:Miltiades (påve)]]
[[sw:Papa Miltiades]]
[[ta:மில்த்தியாதேஸ் (திருத்தந்தை)]]
[[th:สมเด็จพระสันตะปาปามิลทิอาดิส]]
[[tl:Melquíades]]