Patristika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Kresťanstvo a antická filozofia: obrázok |
d Verzia používateľa 195.168.201.1 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Toto Azéro |
||
Riadok 26:
Legalizáciou kresťanstva sa otvorila éra veľkých kresťanských ekumenických [[koncil]]ov, ktoré sa usilovali definovať [[Ježiš Kristus|Kristovu]] prirodzenosť v snahe ubrániť tzv. čistotu viery pred cudzorodými vplyvmi [[antická filozofia|antickej filozofie]] a [[pohan|pohanských]] kultov. Takže nás neprekvapí, že pri zrode patristiky stojí úsilie reflexívne podchytiť konfrontáciu prvotného kresťanstva s [[antika|antickým]] [[Grécko|gréckym]] myslením.
===
[[Kresťanstvo]] sa pri svojom ohlasovaní a šírení stretlo s [[antika|antickým]] myslením, ktoré vnášalo do kresťanskej náuky cudzie prvky. Hoci niektorí kritici pripomínajú, že sa tým kresťanstvo začalo [[helenizmus|helenizovať]], zástancovia cirkevných otcov potvrdzujú, že základné kresťanské pojmy (napríklad [[Boh]], [[svet]], [[človek]], [[duša]]) bolo potrebné významovo ustáliť, a to nebolo možné bez [[filozofia|filozofických]] termínov [[Grécko|gréckeho]] [[antika|antického]] myslenia. Stretnutia kresťanskej viery a gréckeho myslenia mali za úlohu pomôcť pochopiť význam [[Ježiš Kristus|Kristovho]] posolstva. Preto ranú patristiku voláme aj obdobím najstaršej „[[kresťanská filozofia|kresťanskej filozofie]]“. Pojem „kresťanská filozofia“ prvýkrát použil [[Ján Zlatoústy]].
Zdrojmi rodiacej sa kresťanskej filozofie boli neskorý [[stoicizmus]], teozofické učenie [[Filón Alexandrijský|Filóna Alexandrijského]], [[gnosticizmus]] a [[novoplatonizmus]]. Istým spôsobom prispel i [[aristotelizmus]]. V ranej patristike sa kresťanské myslenie k [[antická filozofia|antickej filozofii]] stavalo viac-menej negatívne. Prevládal odmietavý postoj ku všetkému [[pohan|pohanskému]]. Vo vrcholnej patristike však, počnúc [[Augustín z Hippa|Augustínom]], sa presadila v postulátoch [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[dogmatika|dogmatiky]] [[Grécko|grécka]] [[filozofia|filozofická]] tradícia a jej terminológia. Otvára sa tak cesta novej filozofickej témy – vzťahu rozumu a viery, vzťahu filozofického myslenia a kresťanskej náuky, plynúcej z tzv. zjavenia.
=== Postavenie patristiky v stredovekej filozofii ===
| |||