Wikipédia

Ľudovít Štúr: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bubamara (diskusia | príspevky)
53 099 editací
d Verzia používateľa 87.197.18.142 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bronto
...,.
Značka: vyprázdnenie
Riadok 1:
{{perfektný článok}}
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Ľudovít Štúr
|Portrét = Ludovit Stur.jpg
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, pedagóg, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor
|Dátum narodenia = [[28. október]] [[1815]]<ref name=HU-SAV>''Ľudovít Štúr : Život a dielo (1815 – 1856) : Zborník materiálov z konferencie Historického ústavu SAV,'' 1956, s. 20.</ref>
|Miesto narodenia= [[Uhrovec]], [[okres Bánovce nad Bebravou]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnešné [[Slovensko]])
|Dátum úmrtia ={{dúv|1856|1|12|1815|10|28}}
|Miesto úmrtia = [[Modra]], [[okres Pezinok]], Rakúske cisárstvo
|Rodičia = {{nowrap|Samuel Štúr,}}<br />{{nowrap|Anna Štúrová (1790 – 1853)}}, rod. Michalcová <ref name=SBS /><ref name=ES-V />
|Príbuzní = '''súrodenci''' {{nowrap|[[Karol Štúr|Karol]] (1811 – 1851),}} {{nowrap|Samuel (1818 – 1861),}} {{nowrap|Karolína (1826 – 1859)}} {{nowrap|Ján (1827 – 1907),}}<ref name=SBS>Štúr, Ľudovít. In: ''Slovenský biografický slovník V. zväzok R – Š,'' 1992, s. 532.</ref><ref name=ES-V>Štúr, Ľudovít Velislav. In: ''Encyklopédia Slovenska V. zväzok R – Š'', 1981. s. 773.</ref>
|Podpis = Slovakia_Podpis-LudovítStur.jpg
|Poznámky =
|}}
 
'''Ľudovít Štúr''' ('''Ludevít Velislav Štúr'''; pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil)<ref name=SBS /> (* [[28. október]] [[1815]]<ref name=HU-SAV />, [[Uhrovec]], [[okres Bánovce nad Bebravou]] – † [[12. január]] [[1856]], [[Modra]], [[okres Pezinok]]) bol slovenský [[politik]], [[filozof]], [[historik]], [[jazykovedec]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[publicista]], [[redaktor]] a [[pedagóg]].
 
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ [[Slovensko|slovenského]] národného života a vedúca osobnosť [[národné obrodenie|slovenského národného obrodenia]] v polovici [[19. storočie|19. storočia]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (okolo [[1843]]), jeden z vedúcich účastníkov [[Slovenské povstanie|Slovenského povstania]] v rokoch [[1848]] – [[1849]] a [[poslanec]] [[uhorský snem|uhorského snemu]] za mesto [[Zvolen]] v rokoch [[1848]] – [[1849]].
 
Je po ňom pomenovaná planétka [[3393 Stur|(3393) Štúr]].
 
== Životopis ==
=== Rodisko, rodina ===
Ľudovít Štúr sa narodil [[28. október|28. októbra]] [[1815]]<ref name=HU-SAV /> v obci [[Uhrovec]] (vtedy [[Uhrovec|Zay-Uhrovec]]), ležiacej v južnej časti [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]], ako druhé z piatich detí národne uvedomelého učiteľa miestnej evanjelickej školy [[Samuel Štúr|Samuela Štúra]] a Anny Štúrovej, rod. Michalcovej. Pokrstený bol [[29. október|29. októbra]] [[1815]]<ref name=NO>Život a dielo Ľudovíta Štúra. Monotematické číslo k roku Ľudovíta Štúra (1995/1996). In: ''Národná osveta,'' 1995, č. 24, s. 2.</ref> v evanjelickom chráme v rodisku. Súrodencami Ľudovíta Štúra boli starší brat [[Karol Štúr|Karol]] ([[1811]] – [[1851]]), mladší [[Samuel Štúr|Samuel]] ([[1818]] – [[1861]]), sestra Karolína ([[1826]] – [[1859]])<ref name=SBS /> a najmladší brat [[Ján Štúr|Janko]] ([[1827]] – [[1907]]).<ref name=ES-V /> Ich otec [[Samuel Štúr]], podľa [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbanovho]] svedectva „muž učený, charakteru vážnosť a úctu vymáhajúceho na každom, kto zblížil sa jemu“, prišiel z Trenčína, aby v [[Uhrovec|Zay-Uhrovci]] prijal ponúknuté miesto učiteľa. V jeho rodine žil v rokoch 1810 – 1812 ako študent [[František Palacký]], neskorší český historik a politik.<ref name=NO />
 
=== Štúdiá ===
Základné vzdelanie získal Ľudovít Štúr v [[Uhrovec|Uhrovci]] u svojho otca.<ref name=ES-V /> V roku 1827 odchádza študovať na nižšie gymnázium do Rábu (dnešný [[Győr]]), kde si jeho usilovnosť a bystrosť nadaného žiaka všimol najmä profesor [[Leopold Petz]], pôvodom [[Slováci|Slovák]]<ref name=NO />, ktorý bol známy svojím obdivom k antickému [[Umenie|umeniu]] a vzdelanosti. Petz orientoval svojich žiakov aj na diela slovanských autorov a prebudil tak u mladého Štúra záujem o svet [[Slovania|Slovanstva]]. Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľudovít Štúr zapísal na evanjelické lýceum v [[Bratislava|Bratislave]] (1829 – 1834), kde už študoval jeho starší brat Karol.<ref name=NO />
 
Štúdium na bratislavskom lýceu pozostávalo z dvojročného humanitného štúdia a z ďalších dvoch ročníkov, absolvovanie ktorých bolo podmienkou pre získanie ďalšieho vyššieho – univerzitného vzdelania. Na lýceu existovala od roku [[1803]] Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Juraj Palkovič]]. Evanjelické lýceum v [[Bratislava|Bratislave]] bolo jedinou vyššou strednou ev. školou v Uhorsku s takouto katedrou. Prednášky sa viedli v biblickej [[Čeština|češtine]], keďže táto bola už tri storočia jazykom slovenských evanjelických vzdelancov.
 
Najmä pre pokročilý vek profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]], ktorý mu nedovoľoval prednášať v stanovenom rozsahu učivo, založili študenti v roku [[1829]] samovzdelávací spolok [[Spoločnosť česko-slovenská|Spoločnosť česko-slovenskú]] (zakladanie slovenských študentských spolkov a spoločností bolo na evanjelických lýceách bežné, napr. Spoločnosť česko-slovenská na viedenskom lýceu vznikla roku 1923, na kežmarskom lýceu roku 1924, po bratislavskej vznikali Spoločnosti najmä z iniciatívy jej členov aj roku 1932 v Levoči a Prešove, 1938 v Banskej Štiavnici a i.<ref name=KRONIKA>KOVÁČ, D., a kol.: Kronika Slovenska 1 – od najstarších čias do konca 19. stor., 1998, s. 413.</ref>). Medzi zakladateľov bratislavskej Spoločnosti patrili [[Karol Štúr]], [[Samo Chalupka]], [[Daniel Lichard]] a [[Samuel Godra]]. Prvým predsedom sa stal [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|profesor J. Palkovič]], výkonnými funkcionármi boli však jej podpredsedovia [[Samo Chalupka]], [[Karol Štúr]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Tomáš Horš]], [[Samuel Samoslav Vanko]] a Ľudovít Štúr.<ref name=KRONIKA /> K hlavným úlohám Spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov.
 
Po príchode do Bratislavy sa Ľudovít stal jedným z jej členov. Zo zápisníc Spoločnosti vyplýva, že bol aktívnym a svedomitým študentom. Jeho húževnatosť priniesla svoje plody aj v celkovom štúdiu na lýceu. Z predmetov si zvlášť obľúbil dejepis, čítal antických autorov, zaujímal sa o estetiku a dejiny umenia. Spomedzi slovanských spisovateľov si vážil diela [[Ján Hollý (spisovateľ)|J. Hollého]], [[Ján Kollár|J. Kollára]], [[Pavel Jozef Šafárik|P. J. Šafárika]], [[František Palacký|F. Palackého]] a iných.
 
Na jeseň [[1835]] sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti (bývalo zvykom, že post predsedu zastával niektorý z profesorov). V rámci rozvíjania hlbšieho národného povedomia organizovali členovia Spoločnosti rôzne slávnosti, návštevy a podujatia. Jednou z významných aktivít niektorých členov Spoločnosti bola vychádzka na [[Devín]] [[24. apríl]]a [[1836]]. Akcia bola, vzhľadom na spoločenskú situáciu, pripravovaná v tajnosti. Na Devíne spomenul Štúr vo svojom príhovore históriu [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] a po odznení básní a piesní si účastníci výletu zvolili k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré mali verejne používať. Tak prijal [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]] ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav, [[August Horislav Škultéty|August Škultéty]] – Horislav a pod. Štúr si pridal meno Velislav (týmto menom sa však podpisoval už aj predtým v Spoločnosti česko-slovenskej).
 
V školskom roku [[1836]]/[[1837]] sa na základe ustanovenia dištriktuálneho konventu stal Ľudovít Štúr nehonorovaným námestníkom prof. [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] na lýceu. Predurčoval ho k tomu najmä kredit bývalého vynikajúceho žiaka lýcea a erudovanosť v [[latinčina|latinskom jazyku]] (bola vyučovacou rečou na lýceu). Okrem [[latinčina|latinčiny]] počas svojho života výborne ovládal [[maďarčina|maďarský]], [[nemčina|nemecký]], [[Francúzština|francúzsky]], [[gréčtina|grécky]] jazyk a slovanské jazyky – predovšetkým [[poľština|poľský]], [[srbochorvátčina|srbo-chorvátsky]], [[ruština|ruský]] a učil sa aj [[hebrejčina|hebrejčinu]] a [[angličtina|angličtinu]]. Štúr na lýceu prednášal českú a poľskú [[gramatika|gramatiku]] a [[dejepis]]. Súkromne viedol rozsiahlu korešpondenciu s významnými mužmi slovanského sveta ([[František Palacký|F. Palacký]], [[Josef Jungman|J. Jungmann]], [[Pavol Jozef Šafárik|P. J. Šafárik]], [[Ján Kollár|J. Kollár]] a iní).
 
V školskom roku [[1836]]/[[1837]] sa vystupňovala nespokojnosť lyceálnych študentov so školským senátom a učiteľmi. Dôsledkom študentských nepokojov bol zákaz všetkých študentských spoločností a spolkov v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Štúr ako zástupca profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] sa preto snažil preniesť časť náplne bývalej Spoločnosti do svojich prednášok v rámci vyučovania.
 
V roku [[1838]] sa 24-ročný Ľudovít zapísal na univerzitu do [[Halle]], ktorú (podobne ako univerzitu v [[Jena|Jene]] a [[Berlín]]e) navštevovali evanjelickí vzdelanci a získavali tu vzdelanie najmä z [[teológia|teológie]], [[filozofia|filozofie]], [[história|histórie]] a [[lingvistika|lingvistiky]]. Štúr sa počas dvojročného štúdia obšírnejšie oboznámil s [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Heglovou]] a s [[Johann Gottfried von Herder|Herderovou]] filozofiou, ktorých koncepcia dejín ho sprevádzala v celom jeho filozoficko-historickom svetonázore. Dejiny chápal v ich zákonitostiach, ako sled dejov, nasledujúcich duchovný princíp. Po absolvovaní univerzitného štúdia sa v roku [[1840]] cestou do Uhorska stretol v [[Praha|Prahe]] a v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] s mnohými českými národovcami. V Čechách navštívil aj [[Pavol Jozef Šafárik|P. J. Šafárika]], ktorý ho upozornil na zostrenú politickú situáciu, ktorá v krajine panovala.
 
=== Prvé pôsobisko ===
Návrat do [[Uhorsko|Uhorska]] znamenal pre Štúra začiatok nového boja o udržanie národných práv. Radikálne zákroky uhorských úradníkov a policajtov boli namierené proti snahám zvyšovať vzdelanostnú a kultúrnu úroveň nemaďarských národov. Situáciu sťažovalo aj zvolenie grófa [[Karol Zay|Karola Zaya]] za generálneho inšpektora evanjelickej cirkvi a. v., ktorý podporoval myšlienku jediného a jednotného národa v Uhorsku – maďarského národa. [[Karol Zay|Zay]] Štúra osobne poznal a spočiatku prejavoval voči nemu sympatie, pretože si vážil jeho vzdelanosť a nadanie. Neúspešne písomne i ústne vyzýval Štúra k spolupráci pre maďarské záujmy, pretože v nich videl perspektívu pre budúcnosť krajiny.
 
Po príchode z [[Nemecko|Nemecka]] sa Štúr v prvom rade usiloval opäť získať miesto námestníka profesora [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Nenárokoval si nijaký plat, iba úroky z nazbieraných peňazí na katedru, o ktoré sa mal ešte na polovicu deliť s prof. Palkovičom. Jeho žiadosť však narážala na prekážky, pretože Zay so svojimi prívržencami kalkulovali so zámerom, že po Palkovičovej smrti katedru definitívne zrušia. Vec sa dostala na zasadanie konventov a po dlhých prieťahoch začal Štúr ako suplent prof. Palkoviča prednášať.
 
Nepoľavujúci tlak na Slovákov zo strany maďarských predstaviteľov prinútil Štúra a slovenských národovcov žiadať ochranu u panovníka. V roku [[1842]] bola vyslaná do [[Viedeň|Viedne]] štvorčlenná deputácia so [[Slovenský prestolný prosbopis|Slovenským prestolným prosbopisom]]. V Prosbopise prosili Slováci panovníka o ochranu pred [[perzekúcia|perzekúciou]], o možnosť uverejňovať obranné spisy slovenského národa, potvrdiť Katedru reči a literatúry česko-slovenskej na ev. lýceu v Bratislave a zriadiť podobné ustanovizne aj na iných lýceách v [[Uhorsko|Uhorsku]] a pod. Vo Viedni sa však o osude [[Slovenský prestolný prosbopis|Slovenského prestolného prosbopisu]] nerozhodlo, pretože dvor poslal slovenskú žiadosť do [[Budín]]a na vyjadrenie k uhorskému [[palatín]]ovi, ktorý všetky požiadavky Prosbopisu zamietol.
 
=== Spisovná slovenčina ===
[[Súbor:Ludovit Stur monument Levoca.jpg|right|thumb|Socha Ľudovíta Štúra v Levoči]]
: ''„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.“''
Začiatkom roku [[1843]] oboznámil Ľudovít svojich blízkych priateľov s myšlienkou spojiť katolícky aj evanjelický prúd [[Slováci|Slovákov]] na báze jednotného spisovného jazyka. Za základ vybral stredoslovenské nárečie najmä pre jeho rozšírenosť, pôvodnosť a zrozumiteľnosť. Zjednotenie [[Slováci|Slovákov]] sa malo uskutočniť prostredníctvom všeslovenského nadkonfesionálneho spolku [[Tatrín]].
 
Otázka nastolenia spisovnej [[slovenčina|slovenčiny]] sa formovala u Štúra už dlhší čas. Pred niekoľkými rokmi (1836 – list sa nachádza v Korešpondencii) sa v liste F. Palackému sťažoval, že biblická [[čeština]], ktorou písali evanjelici, sa stáva čoraz nezrozumiteľnejšou pre [[Slováci|Slovákov]] a vyslovil želanie, aby [[Česi]] a [[Slováci]] našli kompromisnú cestu pri riešení jednotného československého jazyka. Predpokladalo to ochotu k ústupkom ako zo slovenskej, tak i z českej strany. Keďže českí lingvisti podobnú ochotu nepreukázali, rozhodol sa Štúr so svojimi prívržencami pre novú formu spisovného jazyka, ktorý by v jednotnej reči spojil katolíkov aj evanjelikov.
 
[[11. júl]]a [[1843]] sa Ľ. Štúr, [[Jozef Miloslav Hurban|J. M. Hurban]] a [[Michal Miloslav Hodža|M. M. Hodža]] stretli na Hurbanovej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], kde sa dohodli na postupe pri zavedení [[slovenčina|slovenčiny]] do praxe. 17. júla navštívili na [[Dobrá Voda|Dobrej Vode]] [[Ján Hollý (spisovateľ)|Jána Hollého]], ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny prvého oboznámili so svojím zámerom.
 
V tomto roku (1843) sa zároveň komplikovala situácia na lýceu. Tlaky na odstránenie Štúra z postu zástupcu prof. [[Juraj Palkovič (1769{{--}}1850)|Palkoviča]] silneli a ich vyhrotenie v decembri 1843 malo za následok definitívne pozbavenie Štúra z tejto funkcie. Nepomohli ani študentské petície, ani obrany niektorých profesorov ev. lýcea. Na protest proti odvolaniu Štúra z funkcie zástupcu sa 22 študentov rozhodlo v marci 1844 odísť z lýcea. Trinásť z nich potom dokončilo štúdiá v [[Levoča|Levoči]].
 
=== Slovenské národné noviny ===
V auguste [[1844]] sa konalo prvé zhromaždenie [[Tatrín]]a v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Sv. Mikuláši]], na ktorom sa zúčastnil aj Štúr, ktorý bol zvolený za člena predsedníctva spolku. O rok neskôr sa po niekoľkoročnom úsilí podarilo Štúrovi získať od panovníka povolenie vydávať [[Slovenskje národňje novini|''Slovenskje národňje novini'']] s literárnou prílohou [[Orol tatranský|''Orol tatránski'']]. Noviny vychádzali od [[1. august]]a [[1845]]. Písané boli v Štúrovej [[slovenčina|slovenčine]] a našli si svojich horlivých prívržencov a pre formu jazyka aj zarytých nepriateľov. Medzi odporcov sa zaradili nielen niektorí českí vlastenci, ktorí tento čin chápali ako zradu národnej veci a odtrhnutie sa od Čechov, ale aj [[Pavel Jozef Šafárik|P. J. Šafárik]] a najmä [[Ján Kollár|J. Kollár]].
 
V roku [[1846]] vydal Štúr ''[[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]'', v ktorom obhajoval nevyhnutnosť nového spisovného jazyka a v tom istom roku vyšlo jeho jazykovedné dielo ''[[Nauka reči Slovenskej]]'', obsahujúce základy novej [[gramatika|gramatiky]]. Na štvrtom zhromaždení [[Tatrín]]a v auguste [[1847]] v [[Čachtice|Čachticiach]] sa zástupcovia katolíkov a evanjelikov definitívne dohodli na spoločnom používaní nového spisovného jazyka. Ďalšia úprava slovenskej [[gramatika|gramatiky]], prechod z fonetického princípu na etymologický, bola zavedená reformou [[Michal Miloslav Hodža|Michala M. Hodžu]] a katolíka [[Martin Hattala|Martina Hattalu]] v [[1851]]-[[1852]]. Rozhodovania o gramatických zmenách sa zúčastnili aj Ľ. Štúr, [[Jozef Miloslav Hurban|J. M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. Takto kodifikovaná [[slovenčina]] sa neskôr stala jednotným jazykom [[Slováci|Slovákov]].
 
[[Slovenskje národňje novini|''Slovenskje národňje novini'']] boli svojim obsahom zamerané na osvetovú činnosť, na sociálne práva, oboznamovali s kultúrnou tvorbou [[Slovania|Slovanov]] a prinášali aj aktuálne články o politickej situácii doma i vo svete. Činnosť Štúra a ďalších redaktorov sťažoval cenzor, ktorý svojimi zásahmi okliešťoval články novín.
 
=== Uhorský snem ===
Štúrove ďalekosiahle plány však siahali ďalej ako po redaktorskú činnosť. V roku 1847 vstúpil na pôdu [[Uhorský snem|Uhorského snemu]], ktorý sa konal v Bratislave (v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) ako poslanec za slobodné kráľovské mesto [[Zvolen]], aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval svoje národné a sociálne postoje. Jeho známym politickým protivníkom bol liberál [[Lajos Kossuth]], s ktorým mal v niektorých sociálnych otázkach zhodné názory, ale v chápaní princípu národnej slobody sa výrazne rozchádzali. Snemové obdobie prerušili revolučné dni meruôsmeho roku.
 
[[Súbor:Stur - Zofin, Praha.jpg|thumb|Pamätná tabuľa na [[Praha|pražskom]] Žofíne, mieste konania Slovanského zjazdu.]]
 
=== 1848 ===
: ''„Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie.“''
Búrlivé udalosti vo [[Francúzsko|Francúzsku]] roku [[1848]] našli svoju odozvu aj v [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchii]]. Revolúciou získané sociálne práva dávali ľudu väčšiu mieru slobody. Štúr nové hnutie s radosťou privítal v úvodníku svojich novín. Zároveň však ústupky viedenskej vlády voči [[Budapešť|Pešti]] v otázke miery nezávislosti [[Uhorsko|Uhorska]] dávali tušiť komplikácie pre slovenskú stranu. Hrozilo zosilnenie [[maďarizácia|maďarizácie]]. Preto boli skoncipované [[Žiadosti slovenského národa]], ktoré načrtli možnosť riešenia slovensko-maďarských vzťahov na základe princípu rovnoprávnosti. Zároveň organizoval Štúr zvolanie Slovanského zjazdu do [[Praha|Prahy]]. Maďarská vláda však vydala na Štúra, [[Jozef Miloslav Hurban|Hurbana]] a [[Michal Miloslav Hodža|Hodžu]] zatykač. Napriek perzekúcii sa Štúrovi podarilo zúčastniť sa [[Slovanský zjazd|Slovanského zjazdu]], na ktorom sa zišli hlavní predstavitelia slovanských národov, žijúcich v monarchii. Zástupcovia [[Slovania|Slovanov]] sa tu snažili nájsť východisko zo zložitej situácie. Po stroskotaní všetkých zákonných aktivít vymôcť si národné práva od maďarskej vlády, boli Štúr s Hurbanom odhodlaní na boj.
 
[[15. september|15.]]{{--}}[[16. september|16. septembra]] bola vo Viedni utvorená [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenská národná rada]], ktorá sa vyhlásila za jediného vykonávateľa moci na [[Slovensko|Slovensku]] a odmietla poslušnosť maďarskej vláde. Jej politickými vodcami boli Ľudovít Štúr, [[Jozef Miloslav Hurban]] a [[Michal Miloslav Hodža]]. Ďalej boli jej členmi vojenskí velitelia Bedřich Bloudek, František Alexander Zach a Bernard Janeček. Tajomníkmi sa stali Bohuš Nosák Nezabudov a Daniel Jaroslav Bórik. [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|SNR]] vyzvala v septembri 1848 [[Slováci|Slovákov]] do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv.
 
=== Posledné roky života ===
Po neúspechu výpravy v roku [[1849]] a po opätovnom sklamaní z cisárskeho dvora, ktorý Slovákom sľuboval podporu v boji proti maďarským radikálom, sa Ľudovít ocitol v nepriaznivej situácii. Žiadosť o povolenie vydávať slovenské politické noviny (Slovenské národné noviny zanikli v revolučných dňoch) a pokus získať oficiálne povolenie [[Tatrín]]a, stroskotali. Štúr v tomto období nadviazal na svoju činnosť z predošlých rokov a venoval sa slovanskej ľudovej tvorbe a pracoval na spise ''Slovanstvo a svet budúcnosti''.
 
[[Súbor:Slovakia SmutnaSpravaOdBrataOsmrtiLStura.jpg|thumb|right|Smutná správa Janka Štúra o smrti jeho brata Ľudovíta Štúra s portrétom Ľ. Štúra]]
Rok [[1851]] otvoril sériu osobných tragédií, pretože v januári mu zomrel brat Karol (kňaz a učiteľ v [[Modra|Modre]]) a o pol roka neskôr jeho otec. Ľudovít sa po smrti svojho staršieho brata presťahoval do [[Modra|Modry]], aby sa – sám pod policajným dozorom, postaral o sedem detí zosnulého brata. Naďalej bol tvorivo činný, hoci jeho život znepríjemňovala a sťažovala polícia. V roku [[1853]] zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka [[Adela Ostrolúcka]] a v [[Trenčín]]e jeho matka. V tomto období končí aj Štúrova životná púť. Na poľovačke [[22. december|22. decembra]] [[1855]] sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko [[Modra|Modry]] nešťastne postrelil do stehna. Úvahy o cudzom zavinení alebo pokuse o samovraždu sú len špekuláciami, ktoré sa v podobných súvislostiach v prípade slávnych osôb objavujú takmer zákonite. Ľudovít Štúr zomrel [[12. január]]a [[1856]] v [[Modra|Modre]] ako štyridsaťročný.
 
== Štúrove názory ==
Niektoré Štúrove názory sa z neskoršieho pohľadu dajú hodnotiť ako kontroverzné. Mnohé postoje, ktoré opísal v diele ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'' (''Slovanstvo a svet budúcnosti'') možno považovať za jeho politický testament.
 
Štúr v knihe navrhoval politické splynutie s [[cár]]skym [[Rusko]]m, odmietal slobodné trhové hospodárstvo a ako jeho alternatívu vyzdvihoval občinu. Odmietal parlamentnú [[demokracia|demokraciu]] v prospech samoderžavia.
 
Štúr je považovaný za zakladateľa spisovnej slovenčiny, ale v diele ''Slovanstvo a svet budúcnosti'' ako literárny jazyk pre všetky slovanské kmene odporúča používať [[ruština|ruštinu]].<ref>''Slovanstvo a svet budúcnosti''. [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2 dostupné online]</ref>
 
Štúr sa netajil nenávisťou voči Židom a schvaľoval ruské protižidovské opatrenia<ref>Štúr, L.: Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 119</ref>.
 
== Bibliografia ==
[[Súbor:Slovakia Stur-NarecjaSlovenskuo.jpg|right|thumb|Titulný list Štúrovej knihy ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'' z roku 1846]]
[[Súbor:nrs ls.jpg|right|thumb|Titulný list Štúrovej knihy ''Nauka reči Slovenskej'' z roku 1846]]
* [[1831]] – prvé básnické pokusy
* [[1835]] – spoluredaktor almanachu [[Plody]]
* okolo [[1837]] – píše články pre časopisy a noviny [[Tatranka]] (sk), [[Hronka]] (sk), Květy (cz), Časopis českého musea (cz), Danica (hr), Tygodnik literacki (hr):
** [[1836]] – v prvom ročníku [[Hronka|Hronky]] vyšla prvá tlačená báseň ''Óda na Hronku''
** [[1838]] – august [[1840]]: v pražských ''Květoch'' uverejňoval cyklus básní ''Dumky večerní'', až do augusta [[1840]]
* [[1839]] – počas štúdií v Halle navštívil kraje Lužických Srbov a z tejto cesty napísal cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'', ktorý vyšiel v ''Časopise českého musea'' v roku 1839
* [[1841]] – napísal ''Starý a nový věk Slováků'' v staročeštine, ktoré vyšlo prvýkrát až v roku [[1935]] v origináli, po slovensky prvýkrát v roku [[1994]]
* [[1841]] – [[1844]]: spoluredaktor [[Tatranka|Tatranky]]
* [[1843]] vydal anonymne v Lipsku národno-obranný spis ''Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn über die gesetzwidrigen Uebergriffe der Magyaren'' (doslova "Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov")
* [[1845]] vydal vo Viedni polemický spis ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova "Devätnáste storočie a maďarizmus")
*od [[1845]] – hlavný redaktor novín [[Slovenskje národňje novini]]
* [[1846]] – ''[[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]'' (napísané 1844)
* [[1846]] – ''[[Nauka reči Slovenskej]]''
* [[1851]] – dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'' (v slovenčine ''Slovanstvo a svet budúcnosti''), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine
* [[1852]] – dokončil spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'', vydaný v Prahe v roku 1853
* [[1852]] – ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'' (''Slovanstvo a svet budúcnosti''). Dielo napísal Štúr po [[nemčina|nemecky]] a vydali ho V.I. Lamanskij v roku [[1867]] a T.D. Florinskij v roku [[1909]] po [[ruština|rusky]] pod názvom ''Slavjanstvo i mir buduščego'' (''Славянство и міръ будущаго.''). Po nemecky ho vydal český vedec a pedagóg pôsobiaci v Bratislave Dr. [[Jozef Jirásek]] v roku [[1931]]. Po slovensky vyšlo až v roku [[1993]] úsilím Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií v preklade [[Adam Bžoch|Adama Bžocha]] z nemčiny. V majetku Matice Slovenskej sa údajne nachádza korektúra slovenského prekladu 2. ruského vydania od M. Gacka pripravená k tlači už od roku 1944.
* [[1853]] – ''Spevy a piesne'', básnická zbierka
 
== Pamiatky ==
* Múzeum Ľudovíta Štúra v [[Modra|Modre]] sa zaoberá zhromažďovaním, spracovaním a sprístupňovaním poznatkov o Ľudovítovi Štúrovi.
* Pamätná izba, v ktorej zomrel Ľudovít Štúr v tzv. Emreszovskom dome, dopĺňa literárnu expozíciu o podrobnosti z posledných rokov života Ľudovíta Štúra, ktoré v Modre strávil, aj o okolnosti jeho tragickej smrti.
* Pomník na hrobe Ľudovíta Štúra na modranskom cintoríne vytvoril akad. sochár [[Jozef Kostka]] v roku [[1965]] a dal mu názov Slovenská jar.
* Pamätník na mieste zranenia Ľ. Štúra. Pomník je dielom akad. soch. [[Martin Lettrich|Martina Lettricha]] a architektov Dušana a Kataríny Fischerovcov, odhalený bol v roku [[1986]].
* Súsošie Ľ. Štúra na námestí v Modre, druhý pomník, ktorý bol na Slovensku venovaný Ľ. Štúrovi, bol postavený v r. [[1938]] z bieleho [[Taliansko|talianskeho]] mramoru. Jeho autorom je akademický sochár [[Frico Motoška]]. Bol vyrobený po častiach v Taliansku a skompletizovaný v Modre.
* Pamätná tabuľa voľby Ľudovíta Štúra za poslanca na uhorský snem roku [[1847]], ktorú na mestskom dome vo Zvolene „z obetavosti občianstva mesta Zvolen roku [[1935]] zasadil odbor Matice slovenskej“.
* Námestie Ľudovíta Štúra so súsoším Štúrovci z roku [[1972]] od akademického sochára [[Tibor Bártfay|Tibora Bártfaya]] a architekta Ivana Szalaya neďaleko nábrežia Dunaja v [[Bratislava|Bratislave]].
* [http://zilina-gallery.sk/picture.php?/2870/category/277/ Pamätná tabuľa Ľ. Štúra v Žiline]
* Mesto [[Štúrovo]] nesie jeho meno.
* Existuje niekoľko [[Štúrova|ulíc]] v slovenských mestách pomenovaných po Ľ. Štúrovi
 
== Referencie ==
<references />
 
== Literatúra ==
; Časopisy
* ''Národná osveta: dvojtýždenník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti,'' roč. 5, 1995, č. 24. Bratislava: Národné osvetové centrum. Index 49449. Monotematické číslo k roku Ľudovíta Štúra (1995/1996). 32 s.
; Encyklopédie
* ''Encyklopédia Slovenska V. zväzok R – Š.'' Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, Pracovisko – Encyklopedický ústav SAV, 1981. 792 s.
* KOVÁČ, Dušan, a kol.: ''Kronika Slovenska 1 – od najstarších čias do konca 19. stor.'' Bratislava: Vydala Fortuna Print pre Adox, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X
* ''Slovenský biografický slovník V. zväzok R – Š.'' Martin: Matica slovenská, 1992. 800 s.
; Zborníky:
* ''Ľudovít Štúr: Život a dielo (1815 – 1856): Zborník materiálov z konferencie Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.'' Vedecký redaktor Vladimír Matula. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1956. 519 s.
 
== Pozri aj ==
* [[Štúrovci]]
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Ľudovít Štúr|commons=Category:Ľudovít Štúr|s=Kategória:Ľudovít Štúr}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.stur.sk/ stur.sk] – Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
* [http://www.modra.sk/kultura_muzeum.html Múzeum Ľ. Štúra]
* [http://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/] Náuka reči slovenskej
* [http://zlatyfond.sme.sk/autor/53/Ludovit-Stur/ Plné texty diel Ľ. Štúra]
 
{{Štúrovci}}
 
{{DEFAULTSORT:Štúr, Ľudovít}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1815]]
[[Kategória:Úmrtia v 1856]]
[[Kategória:Slovenskí filozofi]]
[[Kategória:Slovenskí jazykovedci]]
[[Kategória:Slovenskí národní buditelia]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Poslanci uhorského snemu]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Štúrovci]]
 
[[be:Людавіт Штур]]
[[be-x-old:Людавіт Штур]]
[[bg:Людовит Щур]]
[[cs:Ľudovít Štúr]]
[[de:Ľudovít Štúr]]
[[en:Ľudovít Štúr]]
[[eo:Ľudovít Štúr]]
[[es:Ľudovít Štúr]]
[[fr:Ľudovít Štúr]]
[[he:ליודוביט שטור]]
[[hu:Ľudovít Štúr]]
[[it:Ľudovít Štúr]]
[[nl:Ľudovít Štúr]]
[[pl:Ľudovít Štúr]]
[[pt:Ľudovít Štúr]]
[[ro:Ľudovít Štúr]]
[[ru:Штур, Людовит Велислав]]
[[sl:Ľudovít Štúr]]
[[sr:Људовит Штур]]
[[sv:Ľudovít Štúr]]
[[szl:Ľudovít Štúr]]
[[uk:Людовит Штур]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Ľudovít_Štúr“