Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 3:
'''Frixos''' ([[starogréčtina|starogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Φρίξος</span>, {{v jazyku|lat|''Phrixus''}}) bol syn orchomenského kráľa [[Athamas (mytológia)|Athamanta]] a bohyne oblakov [[Nefelé|Nefely]]. Jeho sestrou bola [[Hellé]].
 
Ich detstvo bolo šťastné až do chvíle, kedy [[Athamas]] opustil ich matku [[Nefelé]] a oženil sa s [[Inó]], dcérou tébskeho kráľa [[Kadmos|Kadma]]. Inó deti od začiatku nenávidela a pripravovala plán, ako sa ich natrvalo zbaviť a bola ešte krutejšia, keď sa jej narodili vlastné deti, synovia [[Learchos (mytológia)|Learchos]] a [[Melikertes]].
 
Najprv naviedla ženy z [[Kráľovstvo|kráľovstva]], aby upražili osivo [[Obilie|obilia]], to samozrejme po zasiatí nevyklíčilo, nebola žiadna úroda a nastal hlad. Ľud sa búril. Do [[Delfská veštiareň|Delf]] boli vyslaní poslovia a podľa nariadenia kráľovnej priniesli odpoveď bohov: za všetko nesie vinu Frixos a musí byť obetovaný bohom. Kráľ [[Athamas]] sa bál ľudu, ale syna obetovať nechcel. Intrigy manželky Inó viedli nakoniec k tomu, že súhlasil s obetovaním oboch detí. Večer pred určeným dňom priviedla ich pravá matka Nefelé do paláca zlatého barana, ktorý deti odniesol cez more.
Riadok 9:
[[Hellé]] sa cestou neudržala, spadla do mora a utopila sa. Po nej bola nazvaná morská úžina [[Hellespont]], dnešné [[Dardanely]]. Frixa baran šťastne doniesol do ďalekej [[Kolchida|Kolchidy]], tamojší kráľ [[Aiétes]] ho prijal. Z vďačnosti obetoval zlatého barana najvyššiemu bohu [[Zeus|Diovi]]. Dal zlatú kožu pribiť na rozložitý dub a nechal ju strážiť strašnému stále bdiacemu drakovi a stráž posilnil dvomi býkmi s kovovými nohami. Dávna veštba stanovila, že bude vládnuť len dovtedy, kým bude mať zlaté rúno.
 
Frixov otec [[Athamas]] bol z vôle bohyne [[Héra|Héry]] postihnutý šialenstvom, v ktorom zabil syna [[Learchos (mytológia)|Learcha]]. Druhého syna mu [[Inó]] vytrhla z rúk a na úteku sa s ním vrhla z vysokého útesu do mora. Prijali ju nymfy, [[Zeus]] z nej urobil morskú bohyňu. Potom si Inó zmenila meno na [[Leukothea]] a synove meno [[Melikertes]] na [[Palaimón]].
 
Frixovi sa v novej vlasti [[Kolchida|Kolchide]] najprv darilo dobre, bol obľúbený a stal sa dokonca zaťom kráľa [[Aiétes|Aiéta]], ktorý mu dal za ženu svoju dcéru [[Chalkiopé (dcéra Aiéta)|Chalkiopé]]. Mali štyroch synov, po Frixovej smrti ich však Aiétes týral tak kruto, že neskôr vedení najstarším bratom [[Argos|Argom]] chceli utiecť na malej lodi do vlasti svojho otca, do [[Orchomenos|Orchomenu]]. Pri plavbe po mori sa však dostali do búrky a stroskotali pri ostrove Arétie. Tam ich našli [[Argonauti]] a vzali ich späť do Kolchidy na svojej ceste za zlatým rúnom. Vodca Argonautov, [[Iasón]], si od tohto dobrého skutku sľuboval, že mu Frixovi synovia pomôžu získať zlaté rúno. Argos potom Iasóna varoval pred úskočnosťou a krutosťou kráľa Aiéta.