'''Ší’a''' alebo '''šiitizmus''' alebo '''šiitstvo''' ([[arabčina|arab.]] {{ar|شيعة}} ''ší’a'', pôvodne z {{ar|شيعة علي}} ''ší’atší’atu ’Alí'' – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev [[islam]]u. Jej prívrženci sa nazývajú '''šiiti''' (niekdeniekedy tiež ''šíiti'', alebo ''šiíti'',; správne[[jednotné fonetickyčíslo|sg.]] ''šíítišiita'').
ŠiítiŠiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu[[islam]]u už v prvých rokoch po smrti proroka [[Mohamed]]a. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a [[kalif]]om sa môže stať iba jehoMohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho synovca [[Alí ibn Abí Tálib|Alího ibn Abí Táliba]] ({{ar|علي ابن ابي طالب}}). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila [[Abú Bakr as-Siddík|Abú Bakra Asas-SiddiqaSiddíka]]. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a [[sunnitský islam|sunnitmi]] sa tým však neskončili.
Rozpory medzi šiítmi a sunnitmi sa tým však neskončili. Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v [[Irán]]e,. väčšinovýmVäčšinovým anáboženstvom je tiež v [[Azerbajdžan]]e, [[Bahrajn]]e a v [[Irak]]u, a početné menšiny šiitov žijú aj v [[Sýria|Sýrii]], [[Jordánsko|Jordánsku]], [[Libanon]]e a iných krajinách. Tvoria asi 15 % moslimov.
Podľa rôznych sčítaní a odhadov tvoria šiiti v súčasnosti asi 10 až 20 % všetkých moslimov.
