Loď na sypaný náklad: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zaerp (diskusia | príspevky)
najvacsie flotily, stavitelia
Zaerp (diskusia | príspevky)
+ dopravne poplatky, srotovanie lodi
Riadok 133:
=== Stavitelia ===
Dominantnými v konštrukcii lodí na sypaný náklad sú [[Ázia|ázijské]] spoločnosti. Z celkového počtu 6&nbsp;225 kusov je takmer 62&nbsp;% vyrobených v [[Japonsko|Japonsku]]<ref name="s5">Office of Data and Economic Analysis, 2006:5.</ref> lodenicami ako [[Oshima Shipbuilding]] a [[Sanoyas Hishino Meisho]]<ref name="SNAME"/>, ďalej v [[Južná Kórea|Južnej Kórei]] lodenicami [[Daewoo]] a [[Hyundai Heavy Industries]]<ref name="SNAME"/>, ktorá je druhá s počtom 643 vyrobených lodí tohto typu. Tretia je [[Čína]] s lodenicami ako Dalian, Chengxi a Shanghai Waigaoqiao a počtom vyrobených bulkerov 509<ref name="s5"/>. Štvrtým je [[Taiwan]] s lodenicami [[China Shipbuilding Corporation]]<ref name="SNAME"/> a 129 vyrobenými loďami.<ref name="s5"/> Lodenice v týchto štyroch krajinách postavili viac ako 82&nbsp;% všetkých lodí na sypaný náklad.
 
=== Dopravné poplatky ===
[[Súbor:Baltic Shipping Rates.png|thumb|upright=1.1|Priemerné denné poplatky za prepravu loďami na sypaný náklad.]]
Cenu prepravy sypaného nákladu ovplyvňuje niekoľko faktorov. Trh so sypaným nákladom je veľmi nestály a cena kolíše s rôznymi typmi nákladu, typom lode a trasou lode. Preprava capesize nákladu uhlia z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] do [[Európa|Európy]] sa pohybuje medzi 15&nbsp;$ až 25&nbsp;$ za tonu (rok 2005).<ref name="UNCTAD"/> Preprava agregátneho panamax nákladu z [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] do [[Japonsko|Japonska]] stojí 40&nbsp;$ do 70&nbsp;$ za tonu.<ref name="UNCTAD"/>
 
Niektorí prepravcovia uprednostňujú namiesto platby za hmotnosť radšej denný poplatok za nájom lode.<ref name="UNCTAD"/> V roku 2005 bola denný poplatok za loď typu handymax 18&nbsp;000&nbsp;$ až 30&nbsp;000&nbsp;$,<ref name="UNCTAD"/> loď typu panamax 20&nbsp;000&nbsp;$ až 50&nbsp;000&nbsp;$ a loď capesize 40&nbsp;000&nbsp;$ až 70&nbsp;000&nbsp;$ na deň.<ref name="UNCTAD">UNCTAD 2005.</ref>
 
=== Šrotovanie lodí ===
Keď sú lode vyradené postupujú na šrotovanie, kde sa rozoberú.<ref name="ilo-breaking">{{cite web |url=http://www.ilo.org/public/english/dialogue/sector/papers/shpbreak/index.htm |title=Is there a decent way to break up ships? |accessdate=2007-05-29 |last=Bailey |first=Paul J. |authorlink= |coauthors= |date= |year=2000 |month= |work=Sectoral Activities Programme |publisher=International Labour Organization |pages= |language= |archiveurl= |archivedate= |quote= }}</ref> Majitelia lodí a nákupcovia si dohodnú cenu založenú na faktoroch ako sú váha prázdnej lode (''LTD'' z anglického ''light ton displacement'') a cena kovošrotu na trhu.<ref name="mtcp">{{cite book
| author = Maritime Transport Coordination Platform
| authorlink =
| coauthors =
| editor =
| others =
| title = Tonnage Measurement Study
| url = http://ec.europa.eu/transport/maritime/studies/doc/2006_11_tonnage_measurement_study.pdf
| format = pdf
| accessdate = 2007-05-29
| edition =
| series = MTCP Work Package 2.1, Quality and Efficiency
| date =
| year = 2006
| month = November
| publisher =
| location = Bremen/Brussels
| language =
| isbn =
| oclc =
| doi =
| id =
| page = 3.3
| chapter = 3: The London Tonnage Convention
| chapterurl =
}}</ref> V roku [[1998]] bolo takmer 700 lodí zošrotovaných na miestach ako sú Alang v [[India|Indii]] a Chittagong v [[Bangladéš|Bangladéši]].<ref name="ilo-breaking"/> Najčastejšie sa to robí vytiahnutím lode na pláž a rozrezávaním ručnými horákmi. Je to nebezpečná práca s častými nehodami a úmrtiami, pričom robotníci sa často vystavujú toxickým materiálom z lodí.<ref>
 
{{cite web
| url = http://www.thedailystar.net/newDesign/news-details.php?nid=104585
| title = Safety still missing | date = 2009-09-06
| publisher = The Daily Star (Bangladesh)
| author = Staff Correspondent, Ctg | accessdate = 2009 9 12
}}</ref><ref>
 
{{cite web
| url = http://www.osha.gov/SLTC/etools/shipyard/ship_breaking/survey_hm.html
| title = Shipbreaking » Inventory of Hazardous Materials
| accessdate = 2009 9 12 | author = [[Occupational Safety and Health Administration|OSHA]] (US Govt)
}}</ref><ref>
 
{{cite web
| url = http://www.independent.co.uk/news/world/asia/alang-the-place-where-ships-go-to-die-1779656.html
| title = Alang: The place where ships go to die | date = 2009-08-31
| author = Andrew Buncombe | accessdate = 2009 9 12 | publisher = The Independent (UK)}}
 
</ref> V roku [[2004]] bolo zošrotovaných pol milióna ton lodí na sypaný náklad, čo tvorilo 4,7&nbsp;% celkového celosvetového ročného kovošrotu.<ref name="UNCTAD"/> V tom roku sa pohybovala cena 1 LTD na zošrotovanie medzi 340&nbsp;$ a 350&nbsp;$.<ref name="UNCTAD"/>
<br clear="both"/>
 
== Referencie ==