Verzia z 18:58, 6. apríl 2012 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:52, 7. jún 2012 upraviť vrátiť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 401 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 4: Lýdi sa do [[Anatólia\|Malej Ázie]] dostali pravdepodobne z [[Grécko\|Grécka]] a podľa niektorých názorov vytvárali s [[Frýgovia\|Frýgmi]] a [[Gréci\|Grékmi]] jednu jazykovú a národnú skupinu. Do roku 1967 bolo známych 64 lýdskych nápisov. Ich jazykom bola [[lýdčina]] patriaca do skupiny chetitsko-luvijskych jazykov používaných na západe Malej Ázie. Podľa niektorých názorov bola lýdčina blízka [[Gréčtina\|gréčtine]]. Náboženstvo mali polyteistické s panteónom veľkého množstva bohov. Vieme o nich málo, aj to hlavne iba z gréckej mytológie. Významnejšia bola [[Kybela]], Matka Zeme, pôvodne frýgska bohyňa uctievaná v celej Anatólii, a jej syn a súčasne milenec [[Attis]]. Mytológia sa stala zdrojom, z ktorého čerpali svoje informácie o najstarších dejinách Lýdie alebo ~~Maeonie~~Maionie (ako Gréci krajinu pôvodne volali) grécki dejepisci. Prvýkrát sa o ~~Maeonii~~Maionii zmieňuje epický básnik [[Homér]] v eposoch [[Iliada]] a [[Odysea]]. Vládcovia Lýdie sa delia na tri dynastie - Tantalovskú, Hérakleovskú a Mermnovskú. Prvým mýtickým kráľom bol [[Manes]]. Podľa mýtov sa [[~~Maeonia~~Maionia]] stala známou pod menom Lýdia, až keď jej vládol tretí kráľ [[~~Lydus~~Lydos]]. [[Tantalos (~~Broteov~~ syn Dia)\|Tantalos]] vládnuci v lýdskom meste [[Sipylos]] vnuk [[Tantalos (syn Dia)\|Tantala]], ktorého bohovia odsúdili na večné muky v Tartare je posledným panovníkom tejto dynastie. Druhá dynastia podľa [[Herodotos\|Herodota]] mala 22 kráľov vládnucich 505 rokov od roku 1185 pred Kr. Ich predkom bol [[Herakles]]. Prvým kráľom tejto dynastie bol [[Agron]], ďalším sedemnástim kráľom meno neuvádza. Poslední králi Herakleovcov v záznamoch Herodota boli [[Ardys I.]], [[Alyattes I.]], [[Meles]] a [[Kandaules]] ([[Kandaules\|Sadyattes I.]]) Na začiatku 12. storočia pred Kr. po rozpade [[Chetitská ríša\|Chetitskej ríše]] zapríčinenej vpádom tzv. morských národov boli lýdske kmene zatlačené na malé územie v západnej časti Malej Ázie, prevažne do údolia rieky [[Hermos]]. Na západe Malej Ázie získali prevahu kmene [[Frýgovia\|Frýgov]], ktorým podliehali aj Lýdi až do začiatku 7. storočia pred Kr., keď sa Lýdia stala nezávislým štátom s hlavným mestom [[Sardy]]. Bol to dôsledok vpádu [[Kimerovia\|Kimeriov]], ktorí zničili Frýgiu a spolu s [[Tráci\|tráckymi]] kmeňmi ohrozovali aj Lýdiu. V týchto časoch došlo k dynastickej zmene, keď [[Hérakleovci\|Hérakleovcov]] nahradili [[Memnovci\|Mermnovci]]. Ich prvým vládcom sa stal [[Gyges\|Guggu]] (gréc. [[Gyges]]), ktorý vládol od 687 do 652 pred Kr. Venoval sa hlavne upevneniu svojho kráľovstva pomocou vojenských síl. Jeho syn [[Ardys II.\|Ardya]] ([[Ardys II.]]) vládnuci od roku 652 do 621 pred Kr. začal dobýjať grécke mestá na maloázijskom pobreží a v tomto pokračovali aj jeho následníci [[Sadyattes]] a [[Alyattes II.]] Tieto vojny opisoval vo svojich dejinách [[Herodotos]]. Lýdovia dobyli aj grécku [[Izmir\|Smyrnu]]. Píše aj o vojne, ktorú viedli Alyattes II. a médsky kráľ [[Kyaxares]]. Trvala údajne päť rokov so striedavými úspechmi na jednej, alebo druhej strane a ukončilo ju až zatmenie slnka 28.mája v roku 585 pred Kr. v bitke pri rieke [[Halys]] a po vzájomnej dohode sa táto rieka stala hranicou medzi oboma štátmi.

Lýdia (Malá Ázia): Rozdiel medzi revíziami