Dimotiki: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 66:
 
=== Starogrécke prvky v dimotiki ===
Niektoré novogrécke frázy sa zachovali zo starogréčtiny, pričom v novej gréčtine nemajú gramatické vysvetlenie. Sú to frázy ako εντάξει (V poriadku), pričom slovo εν bola starogrécka predložka v. Ďalšie spojenie he Δόξα τω Θεώ (Dóxa to Theo, Chváľa Bohu), pričom je to starogrécky datív. Niektoré slová sa stále vyskytujú v starovekom skloňovaní, napr. slovo η πόλη (mesto) nemá, ako by sa predpokladalo v nominatíve množného čísla tvar οι πόλες (i póles, mestá), ale starogrécke množné číslo οι πόλεις (i pólis, mestá). Rovnako je to aj v slove η δεσπινύς (i despinýs, slečna). Toto slovo sa vďaka starogréckej koncovke nedá skloňovať a je nesklonné. Gréčtina dimotiki má mnoho výnimiek s pravidiel, kedy majú mužské koncovky ženské členy a naopak, avšak takýchto slov nie je veľa. Napr. slovo η όδος (i ódos, ulica), η je ženský člen, ale os je mužská koncovka. Skloňuje sa to tak, že sa slovo samé skloňuje podľa mužského pravidla, zatiaľ čo sa pridávajú ženské členy daných pádov, teda i ódos, tis ódus, tin ódo. Taktiež skoro všetky grécke ostrovy majú mužskú koncovku os, ale ženský šlen, napr. i Kos, i Kypros (Cyprus)...
 
==Cudzie slová==
Najviac cudzích slov v gréčtine pochádza z [[Taliančina|taliančiny]]. Mnohé z nich sa pod vplyvom kathareusy vytratili, no mnohé pretrvali do dnes. Nie všetky talianske slová nahradili aj grécke, často sa používali oba termíny. Talianske slová sú napr. ''bratsio-remeno (tal. braccio)'', ''gamba (noha)'', ''bukali (fľaša, tal. botiglia)'', ''piatsa (námestie, tal. piazza)'', piato (tanier), ''kambos (pole, nížina, tal. campo)'', ''grota (jaskyňa, tal. grotta)'', ''fatsa (tvár, tal. faccia)'', ''valitsa (kufor, tal. valiggia)'', ''kuzina (kuchyňa. tal. cucina''), '''armada (armáda)''',
 
Veľa slov sa dostalo do gréčtiny z latinského jazyka, počas rímskeho, no najmä v ranobyzantskom období. Sú to slová ako ''spiti (dom, lat. hospitium)'', ''dukas (gróf, vládca, lat. dux)'', ''porta (dvere)'', ''retsina (druh gréckeho alkoholu)'', ''kukla (bábika)'', ''furnos (pec, lat. fornus)'', ''[[Romaiovia|Romios]] (Grék, od slova Romanus-Riman)''.
 
Počas tureckej nadvlády sa do jazyka dostali aj turecké slová. Napríklad: ''paputsi (topánka)'', ''karpuzi (melón)'', ''chasapis (mäsiar)'', ''serjani (výlet)'', ''kapaki (pokrievka)'', ''kotsani (stonka)'', ''alani (chlapec)'', ''glendi (zábava)''.
 
Pošas raného stredoveku sa do gréčtiny dostali slovanské slová, napr.: ''tsekuri (sekera)'', ''detsiko (dieťa, slovo používané v dialekte [[Rumeli]]e))'', ''glitsa (špina)'', ''gavrani (havran)'', ''ververa (veverica)'', ''glava (hlava, len v niektorých dialektoch)'', ''gorizo (zapaľujem, dialekt)'', ''veduri (vedro)'', ''kosa (kosa, kosák)''.
 
Albánske slová preberali Gréci od [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí v stredoveku prišli do Grécka. Sú to slová napr.: ''bukuros (pekný)'', ''luludi (kvet)'', ''fustanella (kilt)'', ''mangas ("frajer")'', ''tsupra (dievča)'', ''katsiki (koza)''.
 
Gréčtina prebrala slová aj od [[Arumunov]], napr. ''galbinos (svetlý, arum. galbninu)''.
 
Prostredníctvom turečtiny prebrala gréčtina aj slová z arabčiny a peržštiny.
 
=== Časovanie ===