Jozef Heriban (1925): Rozdiel medzi revíziami

Neskôr, pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v [[Osaka (mesto)|Osake]], popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin´ai Women´s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke, prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku, i po návrate do Európy, publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďaľších 10 jazykov.
V r. 1976 sa Jozef Heriban vrátil do Talianska, začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v r. 1983. Popritom prednášal exégézu a [[Helenistické koiné|novozákonný grécky jazyk]]. Taktiež už v tomto období pripravuje prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o ''Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma'' vydanú v r. 1986 v [[Slovenský Ústavústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|SÚSCM]], v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z r. 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo siedmych rokov vytrvalej práce prof. Jozefa Heribana, ktorým je 1300-stranový ''Príručný lexikón biblických vied'' z r. 1992, napokon jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z r. 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody prof. Heriban a preložil knihy [[Kniha Tobiáš|Tobiáš]] a [[Kniha Júdit|Júdit]]; všetky úvody vyšli v r. 1997 v knihe ''Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a
tematicky zoradenou bibliografiou''. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.
 
Anonymný používateľ