Purín: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „Purín je aromatická heterocyklická organická zlúčenina zložená z pyrimidínovégo a imidazolového jadra. Puríny, vrátane substitouvaných purínov a tautomér...“ |
d oprava ISBN, replaced: doposiaľ → dosiaľ |
||
Riadok 1:
'''Purín''' je aromatická heterocyklická organická zlúčenina zložená z pyrimidínovégo a imidazolového jadra. Puríny, vrátane substitouvaných purínov a tautomérov, patria k najbežnejším dusíkatým heterocyklom v prírode.
Puríny a pyrimidíny vytvárajú 2 skupiny dusíkatých báz. Dve zo štyroch deoxyribonukleových báz a dve zo štyroch ribonukleových báz sú puríny. Sú to cytozín a guaním.
==Dôležité puríny==
Je mnoho prírodných purínov. Dve dusíkaté bázy sú puríny cytozín a guaním. Iné dôležité puríny sú hypoxantín, xantín, teobromín, kofeín, kyselina močová a izoguanín.
==Funkcia==
Okrem hlavnej úlohy purínov pri stavbe DNA a RNA, sú puríny tiež zložkou mnohých dôležitých biomolekúl, ako ATP, GTP, cyklický AMP, NADH a koenzým A. Purín samotný sa
Tiež môžu mať funkciu neurotransmiterov (látok schopných prenášat neurovú informáciu medzi neurónmi) pracujúcich na princípe purinergických receptorov. Adenozín aktivuje adenozínové receptory.
==História==
Pomenovanie "purín" (purum uricum) zaviedol nemecký chemik Emil Fischer v roku 1884. Dokázal ho poprvýkrát nasyntetizovať v roku 1899. Ako východiskovú látku použil kyselinu močovú, ktorá bola izolovaná z pečeňových kameňov Scheeleom v roku 1776. Potom ju nechal zreagovať s chloridom fosforečným PCl<sub>5</sub> za vzniku 2,6,8-trichloropurínu, ktorý bol následne premenený jodovodíkom HI a fosfónium jodidom PH<sub>4</sub>I na 2,6-diiodopurín. Potom zredukovaním zinkovým práškom vznikol purín.
==Metabolizmus==
| |||