Junkers Ju 52: Rozdiel medzi revíziami

NemeckýNa ''Junkerszačiatku Ju-52/3m''30. rokov 20. storočia bolo jasné, ktorýže bolzvýšenie navrhnutýdopytu začiatkompo 30nákladnej leteckej doprave nebude s vtedajšími typmi lietadiel možné uspokojiť. rokovPreto 20bol Ing. storočiaZindel požiadaný, aby sa stalujal vývoja lietadla, poháňaného jedným motorom a ktoré by bolo schopné previezť náklad s hmotnosťou 2 tony na vzdialenosť 800 km. Nový projekt Ing. Zindel začal prepracovaním stroja Junkers W-33, z najznámejšíchktorého dopravnýchvytvoril lietadielnový vJu [[3052. rokyTak 20v roku 1930 z továrne firmy Junkers vyšlo nové jednomotorové, dolnokrídle lietadlo určené na prevoz pasažierov alebo tovaru s charakteristickým poťahom z vlnitého plechu. storočia|tridsiatychTento rokochstroj 20po prvý krát vzlietol 13. storočia]]októbra 1930 a počasbol [[Druhápoháňaný svetovájedným vojna|druhejmotorom svetovejJunker vojny]]L.88 Vznikols zvýkonom jednomotorového800 strojahp. ''JuPočas 52/1m''tohto letu niesol na palube náklad s hmotnosťou 2 tony a doletel s ním na vzdialenosť 1 500 km, ktoréhočo vývojboli prebiehalvlastnosti, odktoré rokuv tom čase nemohlo dosiahnuť žiadne iné lietadlo. Od samého začiatku mal tento stroj veľkú perspektívu. Takmer celý nasledujúci rok prebiehali skúšky a boli pokusne inštalované rôzne pohonné jednotky. V tom čase bol jeden kus exportovaný do Kanady a jeden do 1929Švédska. Po zistení nedostatočných výkonov lietadla, poháňaného len jedným motorom bolo pristúpené k inštalácii ďalších dvoch pohonných jednotiek ''BMW 132A-3'', ktoré boli v skutočnosti licenčne vyrábané ''Pratt & Whitney Hornet''. Vývoj Ju 52/3m viedol šéfkonštruktér [[Ernst Zindel]] ako nástupcu úspešných dopravných lietadiel ''W 33'' a ''W 34''. Medzi jeho charakteristické črty patril aj poťah vlnitým plechom, ktorý [[Hugo Junkers]] použil už počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. DoPrvý koncaJu vojny52/3m ichbol vyrobilidodaný vyšefirme 4Lloyd 000Aero ksBoliviano v roku 1932. ĎalšiePočas bolialpskej vyrobenémedzinárodnej poleteckej vojneshow, vktorá [[Španielsko|Španielsku]]sa akonala [[Francúzsko|Francúzsku]]28. Spolujúna tak1932 vzniklobol 4Ju 84552/3m strojovpredstavený tohotoverejnosti typupo prvý krát a zároveň získal prvé miesto v kategórii transportných lietadiel.

Keď 18. júla 1936 vypukla Španielska občianska vojna, [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] začalo neskrývane podporovať tamojších [[Fašisti|fašistov]] a na ich podporu vyslali 20 lietadiel Ju 52 a 6 stíhačiek [[Heinkel He 51|He-51]]. Skupina Ju 52 bola vedená hauptmannom ''von Morcau'', ktorý velil 42 pilotom. Ich najdôležitejšou úlohou bolo prepravenie 8 899 vojakov, 44 ks poľných diel, 90 ks ťažkých guľometov a 137 ton munície z [[Maroko|Maroka]] do [[Španielsko|Španielska]] v septembri 1936. V novembri 1936 bola sformované Légia Kondor, ktorá pozostávala z troch letiek vybavených lietadlami Ju 52/3m g3es. Légia Kondor pozostávala z dobrovoľníkov spomedzi personálu Luftwaffe, ktorí nosili uniformy španielskeho nacionalistického letectva. V rámci légie bol veľmi rýchlo nahradený bombardérmi Do-17E-1 a He-111B-1 a prebytočné Ju 52 boli darované nacionalistickému letectvu, kde získal prezývku "Pava" - "Moriak". Počas tejto vojny bol Ju 52/3m nasadený aj ako bombardér, avšak už v polovici roka 1937 bolo jasné, že na túto úlohu sa nehodí. Koncom 30. rokov 20. storočia boli totiž dostupné len horizontálne bombovnice, preto nemohli byť nainštalované na Ju 52/3m. Priamo v strede lietadla, pod batožinovým priestorom sa totiž nachádzala stredná časť krídla spolu s jeho uchytením a malý priestor medzi týmto uchytením neumožňoval dokonca ani inštaláciu malých 50 kg bômb. Naviac disponoval Ju 52 nízkou rýchlosťou a malou obratnosťou, čo z neho robilo ľahkú korisť pre nepriateľské stíhačky a protilietadlové delostrelectvo. Napriek tomu však vo [[Francisco Franco|frankistickom]] letectve slúžilo viacero Ju 52/3m g4e v jednotke ''Grupo de Bombardo Nocturno 2-G-22'' až do 26. marca 1939, kedy podnikol svoju poslednú bombardovaciu misiu pri nálete na mesto Belmez.

Na strane [[Tretia ríša|Nemecka]] sa zúčastnil všetkých dôležitých bojových operáciách 2. svetovej vojny. Na začiatku 2 . svetovej vojny mala Luftwaffe k dispozícii takmer 1 000 ks týchto lietadiel. Počas [[Fall Weiss|útoku na Poľsko]] bol nasadený v počte takmer 550 ks. Neskôr Ju 52 zastával dôležitú úlohu pri doprave zásob pri [[Barbarossa|ruskom ťažení]], výsadkoch parašutistov a v transportných operáciách v Severnej Afrike alebo odmínovavaní na mori. [[Operácia Weserübung|Útoku na Nórsko]] sa zúčastnilo takmer 600 týchto strojov. [[Súbor:Ju 52 3m 01.jpg|thumb|left|250px|'''Junkers Ju 52''' na letisku Samedan, 2007.]]Pri jeho použití pri výsadkoch parašutistov nad [[Kréta|Krétou]] bolo stratených 174 strojov. Bez stíhacieho sprievodu bol však veľmi zraniteľný, kvôli svojej nízkej rýchlosti – len 265 km/h. To sa ukázalo aj pri zásobovaní [[Stalingrad|Stalingradu]], keď bolo zostrelených vyše 500 transportných lietadiel, pričom drvivú väčšinu z tohto počtu tvorili Ju 52. S postupom času bola zastaralosť jeho koncepcie čoraz zjavnejšia, avšak Luftwaffe ho nemala čím nahradiť a tak slúžil až do konca vojny. Vo Francúzsku sa vyrábal pod označením ''A.A.C. 1 Toucan'' až do roku 1947, pričom bolo vyrobených 415 ks. Španielska firma ''CASA'' ho vyrábala pod označením ''CASA 352'' až do roku 1952.

V Nórsku bolo po vojne skonštruovaných niekoľko Ju 52/3m, s použitím náhradných častí zanechaných Nemcami v továrni Horten Flyfabrik. Francúzska továreň Amiot v meste Colombes vyprodukovala 415 ks Ju 52, ktorý získal názov AAC.1 Toucan a slúžil v Indo-Čínskom konflikte a v severnej Afrike. Po ich vyradení v roku 1960 ich niekoľko zakúpilo Portugalsko a používalo ich až do roku 1971. Po druhej svetovej vojne lietali Ju 52/3m až do polovice 50. rokov 20. storočia na vnútroštátnych linkách aj v službách spoločnosti [[ČSA]]. Celkovo sa do výzbroje dostalo 13 ks zrekonštruovaných lietadiel Ju-52, ktoré tu po sebe zanechala Luftwaffe. Tieto boli zaradené aj do 1. leteckého dopravného pluku, kde slúžili pod označením ''D 52''.