Junkers Ju 52: Rozdiel medzi revíziami

Na začiatku 30. rokov 20. storočia bolo jasné, že zvýšenie dopytu po nákladnej leteckej doprave nebude s vtedajšími typmi lietadiel možné uspokojiť. Preto bol Ing. Zindel požiadaný, aby sa ujal vývoja lietadla, poháňaného jedným motorom a ktoré by bolo schopné previezť náklad s hmotnosťou 2 tony na vzdialenosť 800 km. Nový projekt Ing. Zindel začal prepracovaním stroja Junkers W-33, z ktorého vytvoril nový Ju 52. Tak v roku 1930 z továrne firmy Junkers vyšlo nové jednomotorové, dolnokrídle lietadlo určené na prevoz pasažierov alebo tovaru s charakteristickým poťahom z vlnitého plechu. Tento stroj po prvý krát vzlietol 13. októbra 1930 a bol poháňaný jedným motorom Junker L.88 s výkonom 800 hp. Počas tohto letu niesol na palube náklad s hmotnosťou 2 tony a doletel s ním na vzdialenosť 1 500 km, čo boli vlastnosti, ktoré v tom čase nemohlo dosiahnuť žiadne iné lietadlo. Od samého začiatku mal tento stroj veľkú perspektívu. Takmer celý nasledujúci rok prebiehali skúšky a boli pokusne inštalované rôzne pohonné jednotky. V tom čase bol jeden kus exportovaný do Kanady a jeden do Švédska. Po zistení nedostatočných výkonov lietadla, poháňaného len jedným motorom bolo pristúpené k inštalácii ďalších dvoch pohonných jednotiek ''BMW 132A-3'', ktoré boli v skutočnosti licenčne vyrábané ''Pratt & Whitney Hornet''. Vývoj Ju 52/3m viedol šéfkonštruktér [[Ernst Zindel]] ako nástupcu úspešných dopravných lietadiel ''W 33'' a ''W 34''. Medzi jeho charakteristické črty patril aj poťah vlnitým plechom, ktorý [[Hugo Junkers]] použil už počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Prvý Ju 52/3m bol dodaný firme Lloyd Aero Boliviano v roku 1932. Počas alpskej medzinárodnej leteckej show, ktorá sa konala 28. júna 1932 bol Ju 52/3m predstavený verejnosti po prvý krát a zároveň získal prvé miesto v kategórii transportných lietadiel. Firma Junkers Flugzeug und Motorenwerke AG vyrábala Ju 52/3m v továrniach v Dessau, Ascherslebene, Bernsburgu, Halberstadte, Leopoldshalle, Lipsku-Mockau a v Breslavi. Neskôr, na konci roka 1938 bola výroba začatá aj v pražskej továrni Letov a po dobytí Francúzska aj v parížskej továrni Villacoublay. V Nemecku sa na jeho výrobe podieľala aj firma Weserflug a ATG. Do konca vojny ich vyrobili vyše 4 000 ks. Ďalšie boli vyrobené po vojne v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. Spolu tak vzniklo 4 845 strojov tohoto typu.

Na strane [[Tretia ríša|Nemecka]] sa zúčastnil všetkých dôležitých bojových operáciách 2. svetovej vojny. Na začiatku 2 . svetovej vojny mala Luftwaffe k dispozícii takmer 1 000 ks týchto lietadiel. Počas [[Fall Weiss|útoku na Poľsko]] bol nasadený v počte takmer 550 ks. Okupácia Poľska napredovala rýchlejšie než bolo plánované a tak plánované parašutistické výsadky za pomoci Ju 52 neboli uskutočnené. Veľká časť aktivít prebiehala v južnom sektore, kde Ju 52 zásobovali tankové a motorizované jednotky. Straty Ju 52 v tejto kampani boli ľahké.
Neskôr Ju 52 zastával dôležitú úlohu pri doprave zásob pri [[Barbarossa|ruskom ťažení]], výsadkoch parašutistov a v transportných operáciách v Severnej Afrike alebo odmínovavaní na mori. [[Operácia Weserübung|Útoku na Nórsko]] sa zúčastnilo takmer 600 týchto strojov. Pri jeho použití pri výsadkoch parašutistov nad [[Kréta|Krétou]] bolo stratených 174 strojov. Bez stíhacieho sprievodu bol však veľmi zraniteľný, kvôli svojej nízkej rýchlosti – len 265 km/h. To sa ukázalo aj pri zásobovaní [[Stalingrad|Stalingradu]], keď bolo zostrelených vyše 500 transportných lietadiel, pričom drvivú väčšinu z tohto počtu tvorili Ju 52. S postupom času bola zastaralosť jeho koncepcie čoraz zjavnejšia, avšak Luftwaffe ho nemala čím nahradiť a tak slúžil až do konca vojny. Vo Francúzsku sa vyrábal pod označením ''A.A.C. 1 Toucan'' až do roku 1947, pričom bolo vyrobených 415 ks. Španielska firma ''CASA'' ho vyrábala pod označením ''CASA 352'' až do roku 1952.