Akčný potenciál: Rozdiel medzi revíziami

'''Akčný potenciál''' je dočasná, rýchla a vratná zmena [[membránový potenciál|membránového potenciálu]] na [[biologická membrána|membránach]] [[neurón|nervových]] a [[myocyt|svalových buniek]]. Umožňuje prenos [[vzruch]]u a aktivuje svalový sťah.

 

 

Spočiatku dochádza k zvýšenému vtoku Na⁺ do bunky. Cca. do úrovne 15 mV je schopný únik K⁺ z bunky túto nerovnováhu kompenzovať. Po dosiahnutí spúšťacej úrovne (prahu dráždivosti) dochádza k náhlemu skokovému zvýšeniu priepustnosti membrány pre Na⁺ v dôsledku otvorenia napäťovo riadených sodíkových kanálov, čo spôsobuje reťazovú reakciu a aktiváciu ďalších transportných systémov pre [[sodík]]. Nastáva depolarizácia membrány.

 

Po dosiahnutí prahu dráždivosti a spusteniu kaskády vedúcej k vzniku akčného potenciálu je bunková membrána v príslušnej časti absolútne nereaktívna – nereaguje na žiaden stupeň stimulácie. Tento stav sa označuje ako ''absolútna refraktérna fáza''. Tesne na konci hrotovej fázy („peaku“) sa stáva membrána opäť dráždivou, no stimul musí byť značne silnejší ako v základnom pokojovom stave – táto fáza sa označuje ako ''relatívna refraktérna fáza''. Táto vlastnosť membrány dáva čas bunke na regeneráciu pomerov koncentrácii iónov na stranách membrány.

 

Akčný potenciál vzniká na určitom mieste bunkovej membrány a má tendenciu sa z miesta vzniku šíriť – depolarizácia membrány totiž aktivuje postupne ďalšie a ďalšie napäťovo riadené kanály pre Na⁺. Takýmto spôsobom sa šíri nervový vzruch po axónoch (neuritoch) [[neurón|nervových buniek]] smerom od tela a po dentritoch smerom k telu bunky. Dôležitou vlastnosťou vzruchu je to, že jeho charakter sa vzdialenosťou od miesta vzniku nemení, amplitúda je stále rovnako vysoká. Zároveň absolútna a relatívna refraktérna fáza zabraňuje spätnému šíreniu akčného potenciálu k miestu vzniku.

 

 

== Zdroj ==

| priezvisko = Kittnar

| meno = Otomar a kol

[[nl:Actiepotentiaal]]

[[pl:Potencjał czynnościowy]]

[[pt:Potencial de ação]]

[[ro:Potențial de acțiune]]