Delta II: Rozdiel medzi revíziami

|počet stupňov=3

|rampy=[[Cape Canaveral Air Force Station|Cape Canaveral]] a [[Vandenberg Air Force Base|Vandenberg AFB]]

|zlyhanie=1 (Delta 7000)

|čiastočné=1 (Delta 7000)

|posledný='''Delta 6000:''' 24. júl 1992

|náklady=

'''Delta II''' bola vyvinutá spoločnosťou [[McDonnell Douglas]] na začiatku 90. rokov, jej výrobu neskôr prevzala firma [[Boeing]] a po nej [[United Launch Alliance]]. Z radu Delta II sú aktívne varianty 7925 a 7925 Heavy. Projekt Delta II bol pozastavený kvôli projektu [[Space Shuttle]], po havárii raketoplánu Challenger bol obnovený, hlavne kvôli budovaniu systému [[GPS]]. Delta II má na konte viac ako 130 štartov a podieľala sa na niekoľkých [[Výskum Marsu|misiách na Mars]]. Počet stupňov a pomocných rakiet sa líši podľa variantu a hmotnosti nákladu, najsilnejší variant 7925 Heavy dokáže vyniesť na nízku orbitu [[Zem]]e až 6100 kg a na geostacionárnu orbitu 2170 kg. Motor prvého stupňa je Rocketdyne [[RS-27A]] s ťahom 1,05 MN. V budúcnosti sa počíta s využitím motora druhého stupňa pre pohon vesmírnej lode [[Orion (kozmická loď)|Orion]], nástupcu raketoplánov [[Space Shuttle]].

 

[[Súbor:Delta2 comparison 400.jpg|thumb|left|250px|Porovnanie Delta II 7925 a Delta II 7925 Heavy]]

Delta II nadväzuje na rodinu [[Delta (nosná raketa)|rakiet Delta]] používanú od 60. rokov. Vývoj sa začal po nehode raketoplánu Challanger, keď [[NASA]] chýbal vhodný nosný systém pre dopravu stredných nákladov na nízku a geostacionárnu obežnú dráhu. Pôvodne bola navrhnutá pre dopravu satelitov systému [[GPS]]. Podieľala sa na viac ako 125 misiách, z toho na niekoľkých misiách na Marse:

 

V súčasnosti (2008) je výroba a montáž rakety vykonaná spoločnosťou [[United Launch Alliance]], ide o spoločný podnik firiem [[Boeing]] a [[Lockheed Martin]].

Koncepcia rakety Delta II umožňuje variabilné zostavenie nosného systému, aby najlepšie vyhovoval účelu misie. Môže byť dvojstupňová alebo trojstupňová, počet a typ pomocných motorov sa volí podľa nákladu a cieľovej obežnej dráhy. Pre geostacionárnu prechodovú dráhu sa volí väčšinou trojstupňové prevedenie, pre ťažšie náklady sa využíva variant ''Heavy'', s výkonnejšími pomocnými motormi.

 

 

*'''Stupeň 0''' pozostáva z pomocných raketových motorov na tuhé pohonné látky [[Graphite-Epoxy Motor|GEM 40]], každý s ťahom 478 kN alebo [[Graphite-Epoxy Motor|GEM 46]] s ťahom 628 kN. Počet motorov býva pre stredné náklady 9, niektoré varianty majú 3 alebo 4.

* Aerodynamický predný kryt je tenká škrupina vyrobená z plechu, alebo kompozitných materiálov. Má za úlohu chrániť náklad pri vzlete.

 

 

*'''Prvé číslo''' označuje typ prvého stupňa a pomocných motorov. Dnes sa používa 7, to znamená prvý stupeň Delta-Thor XTL a pomocné motory GEM 40 alebo GEM 46. Starší variant Delta 6000 používal Delta-Thor ETL a pomocné motory [[Castor (raketový stupeň)|Castor 4A]].

* Variant Heavy sa značí "H" a používa sa pre silnejšie motory GEM 46.

 

 

Zostavenie prebieha vo vertikálnej polohe, najskôr je na odpaľovaciu rampu vyzdvihnutý prvý stupeň. K prvému stupňu sú potom pripevnené pomocné motory a nasadený druhý a tretí stupeň. Tankovanie paliva do prvého stupňa trvá približne 20 minút. Palivo a oxidačné činidlo pre druhý stupeň je vysoko korozívne a vyžaduje zvýšenú opatrnosť.

 

 

Rakety Delta II štartovali zatiaľ 137krát, z toho 135krát úspešne. [[19. septembra]] [[2007]] vykonala 75. úspešný štart v rade, čo je rekord moderných nosných rakiet.

 

 

Prvé zlyhanie [[5. august]]a [[1995]] bolo len čiastočné, Delta série 7000 vyniesla [[Južná Kórea|kórejský]] komunikačný satelit Koreasat-1 na príliš nízku obežnú dráhu. Problém bol pravdepodobne spôsobený prehriatím systému pre odpájanie pomocných motorov, tie sa oddelili predčasne a raketa nedosiahla požadovanú výšku. Družica pre korekciu obežnej dráhy využila vlastný pohonný systém, životnosť sa tak znížila na 4,5 roka.

*[[ROSAT]] - [[1990]]

 

<references />

 

 

[[Kategória:Nosné rakety USA]]

{{Link GA|ru}}

 

[[fi:Delta II]]

[[fr:Delta II]]

[[he:דלתא 2]]

[[hu:Delta–2]]