Tylžský mier

Tylžský mier označuje dve dohody uzavreté medzi Francúzskom a Ruskom a Pruskom na druhej strane vo východopruskom Tilsite v júli 1807 po francúzskom víťazstve v bitke pri Frýdlante. Prvá bola podpísaná 7. júla ruským cárom Alexandrom I. a Napoleon I. na ich stretnutí na rieke Neman. Druhá dohoda s Pruskom 9. júla.

Stretnutie cisárov uprostred rieky Neman.

Rusko vyšlo bez územných strát a navyše získalo Białystok. Muselo uznať Rýnsky spolok, Varšavské kniežactvo a ďalšie štáty v západnej Európe pod francúzským vplyvom. Rusko takisto muselo prisľúbiť spolupodieľať sa na uzmierení britsko-francúzskeho konfliktu a pokiaľ by sa to nepodarilo, stať sa spojencom Francúzska. Francúzsko sa zase zaviazalo sprostredkovať mier medzi Ruskom a Osmanskou ríšou. Ďalšími súvisiacimi dohodami potom boli rozdelené sféry vplyvu v Európe.

Prusko sa vzdalo ľavého brehu Labe v prospech Vestfálskeho kráľovstva a zabraného poľského územia z druhého a tretieho delenia Poľska, na ktorom vzniklo Varšavské kniežactvo. Ďalej sa zaviazalo platiť vysokú vojenskú kontribúciu, zabezpečiť pozemné spojenie medzi Saskom a Varšavskom, pripojiť sa ku kontinentálnej blokáde a obmedziť veľkosť svojej armády na 42 tisíc mužov. Do doby, než zaplatí kontribúciu, mala na území Pruska zostať francúzska armáda.

Spojenectvo Ruska a Francúzska trvalo len do roku 1810, keď Rusko odstúpilo od kontinentálnej blokády a už v roku 1812 Napoleon vpadol do Ruska.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tylžský mier
  Commons