SMART-1: Rozdiel medzi revíziami

* technologické ciele -  – overenie nového iontového motoru a testovanie nových miniaturizovaných prístrojov pre zber dát.

* vedecké ciele -  – získanie nových poznatkov o mesačnej geológii, morfológii, topografii, mineralógii, štúdium tektonickej aktivity a štúdium procesov, ktoré formovali Mesiac pri jeho vývoji.

SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany {{m|1 |m}}, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola {{kg|367 kg}} z čoho takmer {{kg|80 kg}} bolo tvorené pohonnou látkou, [[xenón]]om, iontového motoru sondy. Iontový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje {{km|16,.4 km|m}}/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4  kN·s/kg čo je približne paťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70  mN pri príkone 1350 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov.

Vedecká výbava sondy, na ktorú pripadá 15 {{kg|15}}, obsahuje 8 prístrojov medzi ktorými je AMIE (Asteroid – Moon Micro Imager Experiment) -  – hlavné zobrazovacie zariadenie s rozlíšením 1024x1024 pixelov, ďalej EPDP čo je diagnostický modul iontového motora, KaTE (Ka-band Telemetry and Telecommand Experiment) -  – komunikačný modul overujúci využiteľnosť komunikácie v pásmach X (8  GHz) a Ka (32/34  GHz).

Sonda bola vypustená 27. septembra 2003 nosnou raketou [[Ariane 5]] z kozmodrómu [[Guyanské kozmické centrum|Kourou]]. Po 42  minutách dosiahla prechodovú dráhu s výškou 70357 035 × 42 223 {{km|42223|m}}. Od tejto chvíle začala iontovým motorom zvyšovať svoju rýchlosť a tým sa po špirálovitej dráhe vzďaľovať od Zeme. Dňa 11. novembra 2004 prešla [[Libračný bod|Lagrangeovým bodom]] L1 sústavy Zem-Mesiac a dostala sa do sféry gravitačného vplyvu Mesiaca. Dňa 15. novembra o 17:46 [[UTC]] sa sonda po prvýkrát dostala do [[Apsida (astronómia)|Periselénia]] polárnej obežnej dráhy okolo Mesiaca s parametrami 67046 704 × 53 208 {{km|53208|m}} a obežnou dobou 129  h. Ďalšou činnosťou motora bola dráha znížená na 300 – 10 000 {{km|10000|m}} a začal podrobný vedecký prieskum v oblasti Mesiaca.

Po vyčerpaní paliva iontového motoru dochádzalo k ďalšiemu prirodzenému znižovaniu obežnej dráhy sondy. [[3. septembra]] [[2006]] o 05:42:22 UTC sonda zanikla po kontrolovanom dopade na privrátenú stranu Mesiaca rýchlosťou približne 2 {{km|2|m}}/s.