Deimos (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

! align="left" |Povrchová [[teplota]]<br /> -  – min<br /> -  – priemer<br /> -  – max

| —–<br />? [[kelvin|K]]<br />~ -40&nbsp;−40 °C, tjt. j. ~ 233 K<br /> — – 

'''Deimos''' (v [[gréčtina|gréčtine]] ''Δείμος'', po slovensky -  – ''hrôza'') je prirodzený satelit [[Mars (planéta)|Marsu]]. Je menší a obieha po vzdialenejšej dráhe ako [[Fobos (mesiac)|Fobos]]. Deimos objavil [[12. august]]a [[1877]] [[Asaph Hall]], iba šesť dní po objave druhého mesiaca Marsu, Fobosu. Je zaujímavé, že existenciu mesiacov Marsu predpovedal už [[Johannes Kepler]] v roku [[1610]].

Deimos bol pomenovaný podľa [[Deimos (mytológia)|Deima]], jedného zo synov boha vojny [[Áres|Área]] ( [[Mars (mytológia)|Marsa]]) a [[Afrodita|Afrodity]] ([[Venuša (mytológia)|Venuše]]). On a jeho brat [[Fobos (mytológia)|Fobos]] spoločne stále sprevádzali svojho otca, boha vojny. Mená oboch mesiacov navrhol [[Henry Madan]] (1838–19011838 – 1901) z [[Eton]]u, podľa citátu z XV. knihy eposu [[Ílias]], kde boh vojny povoláva Strach (Fobos) a Hrôzu (Deimos). Podľa iných mytologických povestí boli Deimos a Fobos kone, zapriahnuté do Áresovho vojnového voza.

Povrch je pokrytý [[impaktný kráter|krátermi]], pozostatkami jeho bombardovania v minulosti, ktoré sú väčšinou čiastočne zaplnené [[regolit]]om, takže jeho povrch je pomerne hladký. Na povrchu Deima je veľká nepravidelná priehlbina s priemerom okolo 10&nbsp;{{km|10|m}}, ktorá je alebo pozostatkom veľkého impaktu, alebo naopak stopou po vzniku tohto mesiaca splynutím dvoch menších telies. Dva najväčšie krátery, jediné doteraz pomenované, oba s priemerom okolo 3&nbsp;{{km|3|m}}, nesú mená ''Swift'' (pozri odsek „Deimos v literatúre“) a ''Voltaire''.

Naopak Deimos pozorovaný z povrchu Marsu (je vidieť iba do areografických šírok približne 82,7º) má zdanlivý priemer iba 2,5 oblúkovej minúty, teda voľnému oku by pripadal ako pomaly sa pohybujúca hviezda. Už v malom ďalekohľade by však bolo možné pozorovať jeho fázy. Pri „splne“ žiari porovnateľne s planétou [[Venuša]], v „prvej“ alebo „poslednej štvrti“ je jeho hviezdna veľkosť porovnateľná s [[hviezda|hviezdou]] [[Vega]]. Vzhľadom k tomu, že obieha Mars pomalšie, ako je rýchlosť rotácie Marsu okolo osi, vychádza na východe a zapadá na západe. Pri pozorovaní na rovníku je doba medzi východom a západom Deima približne 2,7&nbsp; dňa.

Prvé snímky tohto mesiaca zblízka vyhotovili v roku 1977 sondy [[Viking 1]] a [[Viking 2]]. Družicová časť prvej z nich sa priblížila k tomuto mesiacu až na 50&nbsp;{{km|50|m}}, pričom získala snímky s rozlíšením až {{m|3&nbsp;|m}}. Z gravitačného pôsobenia mesiacov Marsu na obežné dráhy sond boli pomerne presne stanovené ich hmotnosti (s relatívnou chybou okolo 7 %).