Slnečná aktivita: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: no:Variasjoner i solaktiviteten |
d clean up |
||
Riadok 5:
Slnečná aktivita pravidelne kolíše s periódou okolo 11 rokov, ktorá sa nazýva '''slnečný cyklus'''. Znamená to, že každých 11 rokov sa na Slnku pozoruje najväčší počet úkazov súvisiacich so slnečnou aktivitou. Počas tohto cyklu sa zmení polarita [[magnetické pole|magnetického poľa]] Slnka. Dĺžka tohto cyklu sa však môže meniť od 8 do 15 rokov. Niekedy sa hovorieva aj o 22-ročnom cykle (tzv. ''Haleovom cykle''), v priebehu ktorého sa polarita celkového magnetického poľa Slnka vráti do východzieho stavu. Najviditeľnejším prejavom slnečnej aktivity sú [[slnečná škvrna|slnečné škvrny]], ktoré vznikajú následkom zmien magnetického poľa. Škvrna sa utvorí na mieste, kde magnetické pole potláča tepelné prúdenie ([[konvekcia|konvekciu]]) zvnútra Slnka a preto dané miesto v porovnaní s okolitým prostredím stmavne. V čase slnečného minima sa škvrny na Slnku takmer nevyskytujú, v maxime je ich zase veľké množstvo. Maximá výskytu škvŕn nie sú rovnaké, pretože ich prekrýva druhý, 80-ročný slnečný cyklus. Boli zistené aj ďalšie dlhšie slnečné cykly: 200-ročný, 400-ročný a 600-ročný.
V perióde slnečného cyklu sa mení tiež celkové množstvo jeho žiarenia
== Priebeh cyklu ==
Na začiatku 11-ročného cyklu sa objavia jednotlivé skupiny slnečných škvŕn vo vysokých [[heliografické súradnice|heliografických šírkach]] (nad 30°). Ako cyklus pokračuje, množstvo skupín škvŕn stúpa a zostupujú postupne bližšie k [[rovník]]u. Nábeh cyklu do maxima trvá približne 4 roky, jeho pokles k minimu je pomalší
Časovo-šírkové rozdelenie výskytu škvŕn v cykle slnečnej aktivity si všimol už anglický astronóm [[R. C. Carrington]] v roku [[1859]]. O niečo neskôr sa detailnému časovo-šírkovému rozdeleniu detailne venoval [[Gustav Spörer]].
Riadok 14:
V minime slnečného cyklu nie sú na Slnku miesta s výrazne nižším alebo vyšším vyžarovaním. Pre Slnko v minime aktivity sa používa trochu zavádzajúci pojem ''pokojné Slnko'', čo ale neznamená, že na Slnku nemožno v tomto období pozorovať žiadne javy. Chýbajú na ňom síce rozsiahle oblasti koncentrácie magnetického toku, ale na povrchu pokojného Slnka však stále možno pozorovať [[granulácia|granuláciu]], [[spikula (Slnko)|spikuly]], a tiež veľkoškálové štruktúry ako supergranulácia alebo [[chromosférická sieť]].
Keď je Slnko aktívne, vytvárajú sa na ňom [[aktívna oblasť|aktívne oblasti]]. Aktívne oblasti sú miesta so silným magnetickým poľom, v ktorých prebiehajú javy typické pre slnečnú aktivitu, medzi ktoré patria výtrysky, vzplanutia röntgenového žiarenia, vzplanutia v rádiovej oblasti, [[slnečná erupcia|erupcie]] a [[protuberancia|protuberancie]]. Rozmery aktívnych oblastí sú okolo 50
== Slnečný vietor ==
Elektricky nabité a neutrálne častice opúšťajúce hornú vrstvu slnečnej atmosféry
V blízkosti Zeme dosahuje slnečný vietor rýchlosť od 300 do
== Zdroje ==
|