Slovo pochádza z latinského caesar, čiže je odvodené od mena Julia Caesara. Ako caesar, po slovensky [[cézar]], sa v Rímske ríši počnúc Augustom titulovali rímski panovníci (titulovali sa ale viacerými titulmi súčasne, a to obyčajne ''Imperator Caesar Augustus''). Alternatívny titul kráľ v Ríme neprichádzal do úvahy, pretože Rimania boli v tom čase hrdí na republiku a hrdí na to, že kedysi zrušili [[kráľovstvo]]. Preto bolo politicky nepriechodné, aby rímski [[panovník|panovníci]] prijali kráľovský [[titul]].
Slovo pochádza z latinského caesar, čiže je odvodené od mena Iulia [[Caesar]]a. Prvý rímsky cisár [[Augustus]] prijal po adopcii meno ''divi Julii Caesaris filius'' (syn božského Julia Caesara) a aj jeho meno Caesar. Po ňom prevzali túto titulatúru aj ďalší rímski cisári, hoci neboli potomkovia Gaia Iulia Caesara. Koncom 3. storočia urobil [[Diocletianus]] politickú reformu a vytvoril systém vlády štyroch cisárov ([[tetrarchia]]), pričom starší dvaja cisári mali titul Augusti, dvaja nižší (mladší) cisári mali titul Caesares, ktorým sa zároveň označovala skutočnosť, že sú to budúci nástupcovia starších cisárov - Augustov. Keď cisár [[Constantinus]] ([[Konštantín Veľký]]) zlikvidoval svojich súperov, za svojich spoluvládcov si vybral svojich troch synov ([[Constantinus II.]], [[Constantius II.]], [[Constans]]), ktorí dostali takisto titul caesar. Posledným cisárom [[Západorímska ríša|Západorímskej ríše]] bol [[Romulus Augustulus]], k titulu sa opäť vrátil až [[Karol Veľký]], ktorý sa na Vianoce roku 800 dal korunovať za rímskeho cisára.
