Invázia v Zálive svíň: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Erakis (diskusia | príspevky)
Riadok 42:
Výcvik sprevádzalo množstvo problémov, ktoré pramenili hlavne z rozporov medzi exulantmi. Mnohí z nich boli bývalý vojaci Batistovej armády a dostavali sa do konfliktov s tou časťou exulantov, ktoré boli počas revolúcie k Batistovi v opozícii. Ani politicky predstavitelia proticastrovskej exilovej opozície, ktorí mali po úspechu invázie prevziať na Kube moc, neboli jednotní a CIA musela vynaložiť veľkú snahu, aby sa spojili. Definitívne sa to podarilo až v marci 1961, keď bola oficiálne založená exilová kubánska vláda pod názvom ''Kubánsky revolučný koncil''. Jej lídrom sa stal [[José Miro Cardona]], bývalý predseda kubánskej vlády, ktorý sa tak mal v očiach svetovej verejnosti stať aj hlavným politickým veliteľom invázie (hoci v skutočnosti na ňu žiadny vplyv nemal).
 
Celá akcia bola finančne veľmi dobre zabezpečená. Časť financií pochádzala nepriamo od americkej vlády (invázia stála amerických daňových poplatníkov asi 46 miliónov dolárov), časť zabezpečila skupina amerických kongresmanov a úradníkov v penzii, no napr. aj niektorí bohatí obchodníci, či dokonca mafia, ktorá po revolúcii prišla o veľké zisky z kasín v Havane. Len malú časť financií zabezpečili bohatí kubánsky exulanti, ktorý však boli oficiálne prezentovaní ako ústrední sponzori operácie. Jednotky kubánskych exulantov tak vďaka tomu mali k dispozícii veľké množstvo zbraní a vybavenia, vrátane protilietadlových diel, obrnených transportérov, niekoľko tankov typu [[M4 Sherman]], či vyše 20 lietadiel typu [[Douglas A-26 Invader|B-26 InvadersInvader]], ktoré boli vyradené z americkej armády. Kubánske sily mali v tom čase pomerne zastarané letectvo, ktoré obsahovalo niekoľko desiatok lietadiel typu B-26 Invader, [[Hawker Sea Fury]] a [[Lockheed T-33]], všetky pochádzali ešte z čias Batistu. Ich pozemné vojsko však bolo vybavené pomerne dobre, keďže na začiatku roku 1961 dostali zo Sovietskeho zväzu rozsiahlu vojenskú pomoc vo forme tankov [[T-34]], [[IS-2]] a [[SU-100]], ako aj množstva ťažkej delostreleckej techniky.
[[Súbor:CheyFidel.jpg|right|thumb|[[Fidel Castro]] a [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]] v roku [[1961]]]]
Napriek všetkej snahe CIA o utajenie Kubánsky bezpečnostný aparát dlhodobo tušil, že sa invázia pripravuje. Jednak vďaka vlastnej spravodajskej sieti, ktorá operovala v Miami, jednak aj vďaka zverejňovaným špekuláciám samotnej americkej tlače, podrobnejšie informácie o chystanej akcii dala kubánskej vláde údajne aj [[KGB]] (hoci sa to dodnes jednoznačne nepotvrdilo). Na Kube sa navyše od začiatku apríla 1961 začal zvyšovať počet sabotážnych a teroristických akciiakcií, uskutočňovaných prevažne kubánskymi agentmi CIA (napr. len niekoľko dni pred inváziou bol zapálený obchodný dom El Encanto v Havane, pričom zahynul 1 človek a mnoho bolo zranených). Tieto akcie súviseli hlavne zo snahou zamestnať a zneistiť kubánsky režim, ako aj s úsilím vyvolať dojem o vzrastajúcej radikálnej proticastrovskej opozícii priamo na ostrove.
 
== Predohra k invázii ==