Rift: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
doplnok |
||
Riadok 2:
'''Rift''' (predtým v [[slovenčina|slovenčine]] nazývaný ''[[brázda]], [[prielom]], [[priekopová priepadlina]], [[hlbinný pokles]]'') je [[Zemetrasenie|seizmicky]] a [[Sopka|vulkanicky]] aktívna priekopová štruktúra (zóna) v [[Zemská kôra|zemskej kôre]], charakterizovaná poruchami [[poklesový zlom|poklesového charakteru]]<ref>Olsen, K.H., Morgan, P., 2006, Introduction: Progress in understanding continental rifts. in: Olsen, K.H, [http://books.google.sk/books?id=KIhAAfSd1moC&printsec=frontcover&dq=Continental+rifts:+evolution,+structure,+tectonics.&source=bl&ots=w_R4vHJckr&sig=dUy1XXkIQQJD7B_aseBoXlIZVqI&hl=sk&ei=35iXTKLKF8LIswaJ0LRk&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=2&ved=0CCQQ6AEwAQ#v=onepage&q&f=false ''Continental rifts: evolution, structure, tectonics.''] Developments in Geotectonics, 25, Elsevier, Amsterdam, s. 3-26</ref>. Rifotvé zóny dosahujú dĺžku niekoľko stoviek až tisícov kilometrov a šírkou od niekoľko km do stoviek kilometrov. Súbor riftov sa nazýva riftová zóna.
Slovenské termíny ''brázda'', ''prielom'', ''hlbinný pokles'' sú síce synonymami termínu rift resp. graben, ale len v širšom zmysle, pre pomenovanie zlomami ohraničenej depresie zemského povrchu. V užšom zmysle je ''rift'', resp. ''priekopová priepadlina'' špecifický prípad poklesnutej štruktúry, sprevádzanej vyšším tepelným tokom, stenčenou kôrou a sopečnou aktivitou.
Termín rift, používaný v súčasnosti aj u nás, zaviedol nemecký petrograf a geológ [[Hans Cloos|H. Cloos]] (1855-1951) v roku [[1939]]. H. Cloos najskôr definoval rifty ako poklesy vzniknuté rozťahovaním kôry v oblastiach veľkých [[elevácia|elevácií]] a v osových zónach hlbokých [[depresia|depresií]]. Dnes sa riftom pripisuje aj štruktúrny význam a ich vznik sa dáva do súvislosti so [[rozchádzanie oceánskeho dna|zmenami v kôre]]. Jeho poklesávaním môže dôjsť k výraznému stenšeniu a [[kontinentálna kôra|kontinentálnej kôry]], čo môže mať za následok jej kolaps a vznik novej [[Oceánska zemská kôra|oceánskej kôry]] a oceánu. Vznik riftov sa preto označuje ako [[rifting]], alebo [[extenzia (geológia)|extenzia kôry]]. Rift, ktorého vývoj sa zastavil sa označuje ako [[aulakogén]].▼
▲Termín rift, používaný v súčasnosti aj u nás, zaviedol nemecký petrograf a geológ [[Hans Cloos|H. Cloos]] (1855-1951) v roku [[1939]]. H. Cloos najskôr definoval rifty ako poklesy vzniknuté rozťahovaním kôry v oblastiach veľkých [[elevácia|elevácií]] a v osových zónach hlbokých [[depresia|depresií]]. Dnes sa riftom pripisuje aj štruktúrny význam a ich vznik sa dáva do súvislosti so [[rozchádzanie oceánskeho dna|zmenami v kôre]]. Jeho poklesávaním môže dôjsť k výraznému stenšeniu a [[kontinentálna kôra|kontinentálnej kôry]], čo môže mať za následok jej kolaps a vznik novej [[Oceánska zemská kôra|oceánskej kôry]] a oceánu. Vznik riftov sa preto označuje ako [[rifting]], alebo [[extenzia (geológia)|extenzia kôry]]. Rift, ktorého vývoj sa zastavil sa označuje ako [[aulakogén]].
Riftové zóny predstavujú oslabené zóny v zemskej kôre, na ktorých sa oddeľujú od seba [[Tektonická platňa|pevninské bloky]] a systémom zlomov v zemskej kôre môže vystupovať na povrch [[magma]]. Osové časti [[Stredooceánsky chrbát|oceánskych chrbtov]] sú teiž označované ako rifty, ale väčšinou sa pod týmto termínom chápu rifty na [[kontinent]]och. Oceánske a kontinentálne rifty sú na seba často napojené. Celková dÍžka svetových riftov sa odhaduje na {{km|60000|m}}.
| |||