Verzia z 13:04, 29. júl 2012 upraviť Amonet (diskusia \| príspevky) 21 063 editací d →‎Externé odkazy: fix. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:18, 8. august 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo Ďalšia úprava →
Riadok 120: '''Zadar''' ({{V jazyku\|hun\|Zára}}, {{V jazyku\|ita\|Zara}}) je mesto v [[Chorvátsko\|Chorvátsku]] pri [[Jadranské more\|Jadranskom mori]]. Žije tu asi 75 tisíc obyvateľov, pričom prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria [[Chorváti]]. Zadar je správnym centrom [[Zadarská župa\|rovnomennej župy]]. Staré mesto bolo postavené na polostrove, ktorý obkolesujú mohutné staré hradby a počas tureckých nájazdov sa jeho obyvatelia chránili jednoduchým prekopaním šije, čím mesto oddelili od pevniny. == Meno == Řádek 128 ⟶ 127: Už v [[9. storočie pred Kr.\|9. storočí pred Kr.]] bol dnešný Zadar osídlený [[Ilýri\|ilýrskym]] kmeňom [[Liburnovia\|Liburnov]]. V období tesne pred prelomom nášho letopočtu Zadar pripadol do správy [[Staroveký Rím\|Rímskej ríše]], kde však mal svoju autonómiu. Po páde západorímskej ríše sa stal centrom Dalmáckej provincie vo [[Byzantská ríša\|Východorímskej]] (Byzantskej) ríši a sídlom jej správcu. Na začiatku [[11. storočie\|11. storočia]] prišli do Zadaru prví [[Slovania]] - – Chorváti - – a rýchlo sa zmocnili vlády nad mestom. Neskôr v [[12. storočie\|12. storočí]] bojoval Zadar často s [[Benátky\|Benátkami]], po niekoľkých útokoch, ale prehral a bol vyplienený vojskami Benátok a [[Štvrtá križiacka výprava\|štvrtej krížovej výpravy]]. Nasledovalo niekoľko povstaní, ale aj tak bol Zadar pripojený pod [[uhorsko\|uhorskú]] vládu. Tá ho o niekoľko storočí neskôr predala naspäť Benátčanom. Nová benátska vláda zrušila mestu jeho autonómiu, čo viedlo k stagnácii. Po páde Benátskej republiky na konci [[18. storočie\|18. storočia]] pripadol pod správu [[Habsburská monarchia\|Habsburskej monarchie]]. Po [[prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojne]] sa v roku [[1920]] stal podľa Rapallskej zmluvy súčasťou [[Taliansko\|Talianska]]. Za [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] bol ako dôležitá fašistická pevnosť veľa razy bombardovaný [[Royal Air Force\|britským]] a americkým letectvom. Po oslobodení v roku [[1944]] bol Zadar v rámci Chorvátska začlenený do [[Juhoslávia\|Juhoslávie]]. Po vojne sa stalo mesto turistickým centrom. To však trvalo len do [[Občianska vojna v Juhoslávii\|občianskej vojny]] v roku [[1991]], kedy bol ostreľovaný [[Juhoslovanská ľudová armáda\|Juhoslovanskou ľudovou armádou]], ktorá dva roky obliehala mesto. Řádek 136 ⟶ 135: V Zadare sú pozostatky z rímskeho obdobia, sú to najmä časti opevnenia, z ktorých bola väčšina zbúraná za čias rakúskej nadvlády. Zachovalo sa rímske [[fórum]], [[chrám]] sv. Donáta z 9. [[storočia]], vedľa neho veža a zvonica, [[bazilika]] sv. Anastázie z 12. [[storočia]] a niekoľko [[kostol]]ov a [[kláštor]]ov zo [[stredovek]]u. Novodobé pamiatky sú najmä Morský organ a Pozdrav slnku. Morský organ sa nachádza na brehu mora v západnej časti mesta a sú to vlastne biele schody, ktoré ukrývajú trúbky a pri najmenšom pohybe vĺn a vetra vydávajú príjemnú a zvláštnu melódiu. Vedľa Morského organu, tiež na brehu mora sa nachádza umelecké dielo Pozdrav slnku od architekta [[Nkola Baščič\|Nikolu Bašiča]]. Táto zaujímavosť - – kruh s priemerom 22 metrov, ktorý je zapustený do zeme je postavená na základe hry svetla. == Partnerské mestá == Řádek 159 ⟶ 158: == Externé odkazy == * [http://www.izadar.info/ Turistické informácie o Zadarskej župe (chorvátsky, anglicky, rusky)] * [http://www.infozadar.net/plan-grada.html Mapy Zadar, Google Maps - Info Zadar] {{Chorvátsky výhonok}} Řádek 170 ⟶ 167: [[Kategória:Mestá v Chorvátsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Jadranského mora]] {{Link FA\|hr}} [[am:ዛዳር]] [[an:Chadra]]

Zadar: Rozdiel medzi revíziami