Tiziano Vecelli: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
RedBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Zmenil: no:Tizian
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo
Riadok 22:
Prvá skutočná práca ho čakala v roku 1508, kedy sa v spolupráci s iným renesančným velikánom [[Giorgione|Giorgonem]] podieľal na výzdobe priečelia ''Fondaco dei Tedeschi'', benátskeho obchodného a spoločenského domu nemeckých kupcov.
 
[[Súbor:Tizian 022.jpg|vľavo|náhľad|180px|''[[Flóra (Tizian)|Flóra]]'', okolo 1515, olej na plátne, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]]Obdobie medzi rokmi 1508 -  – 1512 strávil pôsobením v [[Padova|Padove]]. V roku 1513 odmietol pozvanie básnika a kardinála [[Pietro Bembo|Pietra Bemba]] presťahovať sa do [[Rím]]a a začal pracovať pre dvor [[Ferrara|ferrarského]] vojvodu [[Alfonso I. d'Este|Alfonsa I. d'Este]]. Vtedy vznikla jeho séria mytologických plátien určených pra vojvodovu pracovňu: ''Bakchanálie'', ''Venušina slávnosť'' (dnes obe v [[madrid]]skom [[Museo del Prado|Prade]]) a ''Bakchus a Ariadna'' (v [[Národná galéria (Londýn)|Národnej galérii]] v [[Londýn]]e).
 
Návrat do Benátok znamenal pre Tiziana spoločenský postup. Bola mu ponúknutá prvá veľká objednávka na obraz ''Bitka pri Cadore'' určený pre Veľkú sálu [[Dóžov palác (Benátky)|Dóžovho paláca]], známy však iba z kópií (originál podľahol požiaru paláca v roku 1577). V roku 1516 začal práce na prvom reprezentačnom diele s náboženskou tematikou ''[[Nanebovzatie Panny Márie (Tizian)|Nanebovzatie Panny Márie]]'' pre benátsky kostol [[Bazilika Santa Maria Gloriosa dei Frari|Santa Maria Gloriosa dei Frari]]. Pre tento chrám vytvoril o tri roky neskôr ďalšie slávne dielo, votívny obraz ''Madona rodiny Pesarovcov''.
Riadok 31:
[[Súbor:Carlos V en Mühlberg, by Titian, from Prado in Google Earth.jpg|vpravo|náhľad|170px|''[[Jazdecký portrét Karola V.]]'', 1548, olej na plátne, [[Museo del Prado]], [[Madrid]]]]
[[Súbor:Philip II.jpg|vpravo|náhľad|170px|''Portrét Filipa II.'', 1551, olej na plátne, [[Museo del Prado]], [[Madrid]]]]
Už od tridsiatych rokoch 16. storočia sa datuje nadviazanie stykov s najdôležitejšími umelcovými patrónmi -  – španielskymi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]]. Vzťahy s týmto rodom, založené na vzájomnej tolerancii a rešpekte, Tiziana sprevádzali po celý zvyšok života a najväčšou mierou pripeli k jeho európskej sláve. Už v roku 1530 pri príležitosti cisárskej korunovácie [[Karol V. (SRR)|Karola V.]] v [[Bologna|Bologni]] vznikol cisárov prvý, dnes stratený portrét v brnení. Tizianovi sa dostalo pocty, keď mu bol udelený titul palatinského grófa a rád zlatej ostrohy. Cisár potom povolal Tiziana do Bologne o tri roky nato a neskôr, v rokoch 1548 a 1550 -  – 1551 do [[Augsburg]]u, kde sa konali ríšske snemy. Tu, pri prvom pobyte v roku 1548, vznikli Tizianove dva slávne portréty cisára -  – ''[[Jazdecký portrét Karola V.]]'' a ''[[Karol V. v kresle]]''.
 
Rok 1530 býva považovaný za medzník v Tizianovom diele; týmto rokom začína umelcovo stredné obdobie, trvajúce asi do roku 1550. Z tohto obdobia pochádzajú dve významné práce -  – obraz s náboženskou tematikou ''Máriina cesta do chrámu'' a mytologická ''[[Urbinská Venuša]]'' nápadne pripomínajúcu [[Giorgione|Giorgoneho]] ''[[Spiaca Venuša (Giorgione)|Spiacu Venušu]]'', na dokončení ktorej sa po Giorgioneho smrti podieľal.
 
V roku 1545 sa na pozvanie Pavla III. uskutočnila dlho plánovaná Tizianova cesta do [[Rím]]a. Pamiatkou na tento pobyt a akousi konfrontáciou s miestnou umeleckou školou sa stalo dielo ''[[Danae (Tizian)|Danae]]'' (v zbierkach [[neapol]]ského [[Museo di Capodimonte|Musea di Capodimonte]]), namaľované na objednávku rodu [[Farnese]]. Ďalším veľkým dielom, ktoré vzniklo počas rímskeho pobytu je obraz ''Pápež Pavol III. s vnukmi Alessandrom a Ottaviom z rodu Farnese'' ovplyvnené [[Raffael]]ovým ''[[Pápež Lev X. s kardinálmi Giuliom de’ Medici a Luigim de’ Rossi|Pápežom Levom X. s kardinálmi Giuliom de' Medici a Luigim de' Rossi]]''.
Riadok 96:
{{Link FA|es}}
{{Link FA|it}}
 
[[als:Tizian]]
[[ar:تيتيان]]