Jadro Galaxie: Rozdiel medzi revíziami

Hustota objektov smerom k stredu Galaxie postupne rastie. V pomerne malom priestore galaktického jadra je nakopených množstvo [[hviezda|hviezd]], [[hviezdokopa|hviezdokôp]], [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], [[tmavá hmota|nežiarivej hmoty]], [[rádiové žiarenie|rádiových]], [[rentgenové žiarenie|röntgenových]], [[infračervené žiarenie|infračervených]] zdrojov a pravdepodobne obria čierna diera. [[Slnečná sústava]] je od jadra Galaxie vzdialená asi 30 000 [[svetelný rok|svetelných rokov]].

Galaxia (nazývaná aj Mliečna cesta), v ktorej sa nachádza [[Slnečná sústava]] má tvar viacramennej špirály a pri pohľade zbohuzboku je v strede vydutá. Keďže Slnečná sústava sa nachádza blízko roviny špirály (disku), na našu Galaxiu sa dívame takmer presne zboku. Tomu zodpovedá aj hrúbka pásu Mliečnej cesty, ktorý sa premieta na [[obloha|oblohu]]. Najhrubšia a zároveň najjasnejšia je Mliečna cesta v [[súhvezdie Strelec|súhvezdí Strelec]], čiže sa predpokladalo, že tam niekde musí byť jadro Galaxie. Jeho presná poloha však nebola dlho známa, pretože práve v tom smere ležia husté mračná [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] a tie všetko svetlo prichádzajúce od jadra zoslabujú asi o 30 [[magnitúda|magnitúd]]. Cez tieto mračná k nám teda prejde len jedna bilióntina [[emisia|emitovaného]] [[svetlo|svetla]]. Vzhľadom na to, že [[galaktické súradnice]] sa odvodzujú od jadra Galaxie bol teda až do roku [[1959]] ako nulový bod pre túto súradnicovú sústavu stanovený priesečník [[galaltický rovník|galaktického rovníka]] a [[ekliptika|ekliptiky]]. Keď sa však zistilo, že galaktický stred leží asi 5° pod ekliptikou, bol nulový bod premiestnený tam, na súradnice [[rektascenzia]] = 17h 42,4´, [[deklinácia]] = -28° 55´. Tým sa, samozrejme, posunula aj súradnicová sústava. Pri [[galaktická šírka|galaktickej šírke]] nijaká zmena nenastala, ale [[galaktická dĺžka]] sa zmenila a od roku 1959 sa označuje ako bII (predtým bI).

V strede jadra sa pravdepodobne nachádza supermasívna čierna diera. Táto gigantická [[čierna diera]] nachádzajúca sa presne v ťažisku Galaxie dostala označenie [[Sagittarius A*]]. Hmotnosť tejto čiernej diery je neuveriteľná – 2,5 (niekde sa uvádza až 3) milióny hmotností [[Slnko|Slnka]]. Takéto supermasívne čierne diery, ktorých existencia sa predpokladá aj v jadrách iných veľkých galaxií, nevznikajú z hviezd, ale [[gravitačná kontrakcia|gravitačnou kontrakciou]] [[plyn]]u v strede rodiacich sa galaxií. Okolo tejto čiernej diery obieha Slnko a všetky ostatné hviezdy Galaxie rýchlosťou asi 250 km/s. Slnko teda obieha teleso, ktoré je 2,5 miliónkrát hmotnejšie ako ono. Pre porovnanie: [[Zem]] obieha Slnko, ktoré je od nej ťažšie 330 000-krát; [[Mesiac]] obieha Zem, ktorá je od neho len 80-krát ťažšia. Sagittarius A* je zároveň najjasnejší rádiový zdroj v okolí stredu Galaxie. Je tiež röntgenovým a [[gama žiarenie|gama]] premenným zdrojom. Toto žiarenie vysiela plyn a prach padajúci do čiernej diery.