Verzia z 12:12, 21. február 2012 upraviť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:09, 13. august 2012 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d r2.7.3) (Robot: Zmena ckb:ئالدۆ رۆسی na ckb:ئالدۆ ڕۆسی; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Aldo Rossi''' (* [[3. máj]] [[1939]] – † [[4. september]] [[1997]]) bol taliansky architekt a dizajnér. Aldo Rossi sa narodil v [[Miláno\|Miláne]], v Taliansku, kde jeho otec, prevádzkoval manufaktúru na bicykle, nesúcu ich rodinné meno, ktorú založil jeho starý otec. Rossi vyrastal počas druhej svetovej vojny. Študoval na škole Somaschi Fathers v Lake [[Como]]. Neskôr však na Collegio Alessandro Votas v [[Lecco]]. Po skončení vojny, v roku 1959, získal diplom z architektúry na Technickej univerzite v Miláne, kde študoval polytechniku. Taktiež pôsobil ako asistent kurzu pre prominentných architektov Ludovica Quaroniho a Carla Aymonina. == Kariéra == Jeho najskoršie práce v 60. rokoch boli väčšinou teoretické a zobrazovali súčasný vplyv talianskeho [[modernizmu]] 20. rokov (pozri [[Giuseppe Terragni]]), klasicistické vplyvy architekta z 19. st. Adolfa Loosa odrazy maliara Giorgia De Chirica. V roku 1966 uverejnil knihu Architektúra mesta. Táto kniha bola následne preložená do množstva jazykov a zaznamenala obrovský medzinárodný úspech. Nezaoberal sa vtedy populárnymi debatami o štýle, namiesto toho kritizoval nedostatočné chápanie mesta v súčasnej staviteľskej praxi. Kariéra Alda Rossiho ako teoretika sa začala formovať v období, keď pracoval s Ernestom Rogersom na vedúcom talianskom časopise o architektúre Casabella-Continuita (1955 – 1964). Rastúca sláva mu zabezpečila aj miesto profesora v Zurichu, Španielsku a v USA. Aldovi Rossimu, jednému z najvplyvnejších architektov v období od roku 1972 do 1988, sa podaril nezvyčajný majstrovský kúsok, lebo si získal medzinárodné uznanie v troch odlišných oblastiach: teória, kreslenie a architektúra. V jedných zo svojich spisoch Aldo Rossi kritizoval nedostatok pochopenia mesta v súčasnej architektonickej praxi. Argumentoval tým, že mesto musí byť študované a hodnotené ako niečo skonštruované počas času, určitým záujmom sú urbanistické [[artefakty]], ktoré odolávajú plynutiu času. Rossi sa držal toho, že mesto si pamätá svoju minulosť (našu „spoločnú minulosť“), a že využívame tú pamiatku prostredníctvom pamiatok, že pamiatky dávajú štruktúru mestu. Riadok 14: == Tvorba a ocenenia == [[~~Obrázok~~Súbor:Bonnefantenmuseum.jpg\|right\|thumb\|Bonnefanten Museum v [[Maastricht]]e]] V poslednej dobe boli Aldovi Rossimu zložené pocty ako teoretikovi, ako autorovi, ako umelcovi, učiteľovi a ako architektovi. Ako v jeho rodnom Taliansku, tak celosvetovo. Vincent Scully, v úvodnej eseji knihy o Rossim vydanej Rizzolim, porovnáva Rossiho k LeCorbusierovi ako maliara – architekta. Ada Louise Huxtable, architektonická kritička a porotkyňa Pritzkera opísala Rossiho ako „básnika, ktorý sa stáva architektom“. Riadok 25: Zhruba v rovnakom časovom období, Rossiho prvý obytný komplex bol postavený na periférii Milána. Volal sa [[Gallaratese]], štruktúra je v podstate zložená z 2 budov, oddelených úzkou medzerou. O Gallaratese Rossi povedal: „Verím, že to je významné predovšetkým kvôli jednoduchosti konštrukcie, ktorá dovoľuje, aby bola opakovaná“. Odvtedy vytvoril množstvo riešení bývania, od individuálnych domov po apartmánové budovy a hotely. Budovy Pocono Pines v Pocono, Pensylvania, reprezentujú jednu z jeho prvých dokončených budov USA. V Galvestone, Texas bol dokončený monumentálny oblúk pre mesto. V Coral Gables, Florida, Miamská univerzita poverila Rossiho, aby vytvoril novú školu architektúry. Ďalšie projekty bývania zahŕňajú apartmánovú budovu v Berlíne, časť Tiergarten, v západnej časti Nemecka, a ďalší, nazývaný Sudliche Friedrichstadt. Bolo množstvo rezidenčných návrhov v Taliansku. Jeho Il Palazzo hotelový a reštauračný komplex vo Fukuoka v Japonsku je ďalším rozšírením jeho riešení obytných štvrtí. Bol dokončný v 1989. Patrilo by sa spomenúť aj nedávne ďalšie dva veľké súkromné komerčné projekty v Taliansku. Pre módnu spoločnosť GFT v Turíne navrhol Aldo Rossi úradnú budovu na mieste v tvare L s vchodom na rohu budovy z hladkej [[tehly]]. Zopakoval aj motív z Borgoricca. Upevnil vchod obrovskými dvojitými stĺpmi hore ozdobenými zeleným oceľovým prekladom z nosníka I a zakomponoval menšiu verziu motívu dvojitého stĺpu s prekladom z nosníka I do hľadiska. Zdôrazňuje paralelu medzi verejnou, mestskou mierkou a divadlom ako menšou verziou mesta. Dve bočné krídla stúpajú súbežne s ulicou a do nich sa včleňujú kryté stĺporadia, tradičné mestské prvky v meste Piedmontese, ale Rossi tiež mení povrch rozšírením kamenného obloženia až po prvé poschodie a olemovaním kamenných pilierov zeleným nosníkom I. Regionálne nákupné centrum na predmestí Parmy sa dvíha z plochých nížin s dvoma {{m\|15.24\|m}} vysokými tehlovými vežami, ktoré nesú nápis centra a poskytujú miesto pre bilbordy a reklamu. Päť dôležitých projektov bolo dokončených v 1988: Palazzo Regionale v Perugii (mestské centrum), pohrebná [[kaplnka]] v Giussano, postavená pre rodinu Molteni, mestská hala pre Borgoricco, Centro Torri nákupné [[centrum]] v Parme, a v Turíne Casa Aurora, už spomínane ústredie pre GFT, partnerskú spoločnosť pre dizajnérske značky Valentino, Emanuel Ungaro a Giorgio Armani. Riadok 61: V pevných základoch teórie používa jeho talenty a schopnosť riešiť dizajové problémy pamätnými spôsobmi. Jeho vplyv je rozsiahly a rozširuje sa každým novým zadaním. S touto poctou, sa Aldo Rossi pripája k tuctom architektov, ktorí sa už odčlenili od ostatných pre ich prínosy k humanite a vybudovanému prostrediu, prostredníctvom umenia architektúry. == Zdroje == http://www.pritzkerprize.com/rossi.htm http://en.wikipedia.org/wiki/Aldo_Rossi Riadok 72: [[ar:ألدو روسي]] [[ckb:ئالدۆ ~~رۆسی~~ڕۆسی]] [[de:Aldo Rossi]] [[en:Aldo Rossi]]

Aldo Rossi: Rozdiel medzi revíziami