Kométa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d clean up
RONALDO-SK (diskusia | príspevky)
→‎Jadro: pravopis
Riadok 93:
|-
|}
Vo veľkých vzdialenostiach od Slnka kométy existujú iba v podobe kometárneho jadra, ktoré je zložené zo zmrznutej [[voda|vody]], [[metán]]u a [[amoniak]]u s čiastočkami meteoritického prachu a minerálov (napr. [[Kremičitan|silikáty]], niklové nerasty). Prekvapením je, že kometárne jadrá patria medzi najčernejšie známe objekty, o ktorých vieme, že existujú v Slnečnej sústave. Sonda Giotto zistila, že jadro [[Halleyho kométa|Halleyho kométy]] odráža približne 4% svetla, ktoré naňho dopadá, a Deep Space 1 objavila, že povrch [[Kométa 19P/Borrelly|Borrellyho kométy]] odráža iba od 2,4 % do 3 % svetla, ktoré naň dopadne; pre porovnanie, [[asfalt]] odráža 7 % naň dopadajúceho svetla. Všeobecne sa zastáva názor, že touto tmavou povrchovou látkou sú komplexné [[organická zlúčenina|organické zlúčeniny]]. Teplo zo Slnka odháňa prchavé zložky, pričom zanecháva ťažké organické zlúčeniny s dlhým reťazcom, ktoré zvyknú byť veľmi tmavé, ako napríklad [[decht]] či [[ropa]]. Veľmi tmavý povrch komét im dovoľuje absorbovať teplo potrebné na pohon ich odplyňovania.
 
Keďže sa pri pozorovaniach komy zistilo, že len malá časť jadra je odplyňovaná, podľa nových predstáv je povrch kometárneho jadra tvorený kamennou sutinou, ktorá je zložená z úlomkov príliš ťažkých na prekonanie gravitačnej príťažlivosti jadra. Sonda Giotto objavila tiež maličké čiastočky, ktoré sú bohaté na prvky [[uhlík]] (C), [[vodík]] (H), [[kyslík]] (O) a [[dusík]] (N), a sú preto nazývané tiež ako CHON čiastočky. Tieto čiastočky by mohli pochádzať z tenkej vrstvy sadzí, ktorá pokrýva jadro a to by tiež vysvetľovalo kometárne albedo. Bližšie informácie by mala priniesť misia sondy Rosetta.