Sochárstvo: Rozdiel medzi revíziami

'''Sochárstvo''' je trojrozmerný druh [[umenie|umenia]], ktoré na svoju prezentáciu používa formovanie pevného (rôzne druhy [[kameň]]ov -  – najčastejšie [[mramor]], [[kov]], [[drevo]]), alebo plastického materiálu ([[keramika]], [[sklo]], [[porcelán]]...…).

Sochy z pevného materiálu (''skulptúry'') sú vyrábané tesaním, vyrezávaním, odlievaním do foriem, brúsením, rezaním, zváraním...zváraním… Sochy z plastického materiálu (''plastiky'') sú spravidla formované modelovaním, po ktorom nasleduje tepelné spracovanie, ktorým sa dosiahne pevná štruktúra výsledného sochárskeho diela.

* Voľné sochárske dielo -  – [[socha]], ktorá je trojrozmerná a predstavuje model viditeľný zo všetkých uhlov s výnimkou podstavca. Sochy môžu byť figurálne, zobrazujúce osobu, zvieratá, alebo ich skupiny. U vyobrazení jednotlivcov to môžu byť:

* Medzi sochárske diela sa zaraďuje aj umenie formovania priestranstiev (záhrad, parkov...parkov…) v [[exteriér]]och. Spojením záhradnej (parkovej) architektúry s viacerými sochárskymi dielami a technikami sú budované sochárske parky.

Bežnými materiálmi pre výrobu lacnejších sochárskych diel, pre širšie použitie bolo drevo (tvrdšie ako je [[dub]], [[buxus]] -  – krušpán, z mäkších driev listnatých stromov hlavne to bolo [[lipa|lipové drevo]]). Z [[keramika|keramických]] materiálov je to hlavne [[terakota]], z kovových zliatiny [[cín]]u a [[zinok|zinku]].

Prvé známe sochy v [[Južná Ázia|Južnej Ázii]] pochádzajú z obdobia [[Harrapská kultúra|Harrapskej kultúry]] (územie dnešného [[Pakistan]]u v 3300–17003300 – 1700 pred Kr.). Patria medzi najskoršie známe prípady výskytu skulptúr na svete. Neskôr spolu s rozvojom východných náboženstiev ako sú [[Hinduizmus]], [[Budhizmus]] a [[Džinizmus]] sa rozvíjali v stále komplikovanejších, veľkolepejších svätyniach, bronzové a kamenné sochárske diela. Najslávnejšími [[India|indickými]] príkladmi sú jaskynné chrámové komplexy [[Ellora]] a [[Ajanta]] so svojou kamenosochárskou [[architektúra|architektúrou]], s pravdepodobne najimpozantnejšími skulpturálnymi schémami aké môžeme na svete vidieť.

Obdivuhodné sú diela sôch z ružového [[pieskovec|pieskovca]] z provincie Mathura tvorené v období impéria [[Gupta]] (4. – 6. st. n. l.). Ich dokonalosť neskôr ovplyvnila čínske sochárstvo v období dynastie [[Sui]] a umelecké štýly v celom zvyšku východnej Ázie. Novšie [[štuk]]ové, [[bridlica|bridlicové]], či [[íl]]ové sochárske diela pochádzajúce z [[Afganistan]]u sú zmesou vplyvu indického post- guptového manierizmu a klasického umenia. Klasickým príkladom sochárskej tvorby južnej Indie z obdobia dynastie [[Chola]] (r. 850- – 1250 n. l.) sú oslavné bronzové skulptúry ako je socha bohyne tanca [[Nataraja]].

Artefakty pochádzajúce z [[Čína|Číny]] sú tvorené s veľkou remeselnou zručnosťou. Väčšie umelecké série sochárskych diel sa dajú priradiť do pár historických periód. Prvou historicky zaujímavou periódou bolo obdobie západnej dynastie [[ZhouČou (dynastia)|dynastie Čou]] (1050- – 771 BCEpred Kr.), z ktorej pochádza množstvo rôznych komplikovane tvarovaných bronzových nádob. Nasledujúcou, tiež zaujímavou periódou bolo obdobie dynastie [[HanDynastia Chan|dynastie Chan]] (206 BCE- – 220 CEpred Kr.), známe hrobkou [[Qin Shi HuangŠ’-chuang-ti]]a, prvého vládcu dynastie [[QinDynastia Čchin|dynastie Čchin]], ktorá bola predchodcom HanChan. V hrobke sa nachádza veľkolepá armáda [[terakota|terakotových]] sôch vojakov cisárovej armády.

Prvé budhistické sochy v Číne pochádzajú z tretieho storočia, z obdobia Troch kráľovstiev ([[WeiWej]], [[ShuŠu]] a [[Wu]]). Známa je [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii|lokalita svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO)]] [[Longmen Grottoes]] blízko [[LuoyangLuo-jang]]u, ktorá je najväčším súborom sochárskych diel v Číne.

V dnešnej dobe je za zlatú éru čínskeho sochárskeho umenia považované obdobie dynastie [[Tang]] (roky 618- – 907), ktoré v [[európa|európskom]] ponímaní splýva s tzv. temným obdobím čínskej histórie. Dekoratívne figuríny z tohto obdobia sa stali v euroamerickej kultúre v priebehu [[20. storočie|20. storočia]] veľmi populárnym aj obchodným artiklom. Špeciálne vyhľadávanými boli niektoré monumentálne sochy Budhu, pochádzajúce z obdobia dynastie [[Sui]], ktoré mali svoju inšpiráciu v indickom umení z obdobia impéria Gupta. Sú považované za bohatstvo svetového sochárskeho umenia. Záujem západu o čínske sochárske umenie, ktoré nasledovalo po dynastii Tang opadlo, výnimkou môžu byť ornamentálne zdobené doplnky najčastejšie vyrábané z [[nefrit]]u. Vyhľadávaná je hlavne čínska [[keramika]] a [[porcelán]]. Čínske skulpturárne umenie nezvykne zobrazovať nahé ľudské telo, jedine s výnimkou sochárskych diel, ktoré mali slúžiť ako materiály pre štúdium [[medicína|medicíny]]. Čínske sochy nemajú za úlohu predstavovať portréty konkrétnych osôb. Výnimkami sú monumentálne sochy v [[kláštor]]och.

Sochári vo svete boli najčastejšie považovaní za remeselníkov, ktorí zostávali v anonymite. V histórii antického sochárstva bolo niekoľko sochárov, ktorí získali spoločenské uznanie hlavne v období Periklových Atén (448- – 429 pred Kr.).

Sochárske diela éry [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] sú vlastne návratmi k štýlu a témam klasických diel antického Grécka. Známymi reprezentantmi tohto umeleckého smeru sú [[Taliansko|Talian]] [[Antonio Canova]], [[Anglicko|Angličan]] [[John Flaxman]], či [[Dánsko|Dán]] [[Bertel Thorvaldsen]]. Európsky neoklasicistický štýl sa neskôr uchytil aj v [[Spojené štáty|Spojených Štátoch]]. Príkladom toho sú sochy [[William Henry Rinehart|Williama Henry Rineharta]] (1825- – 1874).