Sochárstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2+) (robot Pridal: hif:Sculpture, wo:Yatt, zh-min-nan:Tiau-khek
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo
Riadok 1:
[[Súbor:Dying gaul.jpg|thumb|[[Antika|Antická]] socha umierajúceho [[Galia|Gala]]]]
 
'''Sochárstvo''' je trojrozmerný druh [[umenie|umenia]], ktoré na svoju prezentáciu používa formovanie pevného (rôzne druhy [[kameň]]ov -  – najčastejšie [[mramor]], [[kov]], [[drevo]]), alebo plastického materiálu ([[keramika]], [[sklo]], [[porcelán]]...).
 
Sochy z pevného materiálu (''skulptúry'') sú vyrábané tesaním, vyrezávaním, odlievaním do foriem, brúsením, rezaním, zváraním...zváraním… Sochy z plastického materiálu (''plastiky'') sú spravidla formované modelovaním, po ktorom nasleduje tepelné spracovanie, ktorým sa dosiahne pevná štruktúra výsledného sochárskeho diela.
 
Človek, ktorý vytvára sochárske dielo sa nazýva [[sochár]].
Riadok 9:
== Charakteristika ==
Hlavným dielom sochárskeho vyobrazenia sú [[skulptúra|skulptúry]], či [[plastika|plastiky]]. Princíp trojdimenzionálneho modelovanie predstáv tvorcov v sochárstve zahrňuje širokú škálu [[prezentácia|prezentácií]]. Medzi obecne považované druhy sochárskych diel patria:
* Voľné sochárske dielo -  – [[socha]], ktorá je trojrozmerná a predstavuje model viditeľný zo všetkých uhlov s výnimkou podstavca. Sochy môžu byť figurálne, zobrazujúce osobu, zvieratá, alebo ich skupiny. U vyobrazení jednotlivcov to môžu byť:
** [[busta|busty]] (sochárske portréty)
** jazdecké, či iné oslavné vyobrazenia významných postáv, či sochárske [[alegória|alegórie]] vzťahujúcej na určitú významnú udalosť.
Riadok 18:
** [[vtlačený reliéf]] ([[vlys]])
* K sochárskym dielam patria aj [[klenot]]y a [[šperk]]árske diela.
* Medzi sochárske diela sa zaraďuje aj umenie formovania priestranstiev (záhrad, parkov...parkov…) v [[exteriér]]och. Spojením záhradnej (parkovej) architektúry s viacerými sochárskymi dielami a technikami sú budované sochárske parky.
* Kinetické sochárske diela, ktoré využívajú pohyby spôsobené fyzikálnymi javmi:
** [[fontána|fontány]], ktoré využívajú trojdimenzionálne efekty pohybujúcej sa vody
Riadok 26:
Sochári v histórii svojej tvorby sa snažili používať pre svoje diela materiál, ktorý by bol stály, cenný a pretrval vo svojej originálnej podobe dobu. Najčastejšie využívali [[bronz]] a kamenné materiály ako bol [[mramor]], [[vápenec]], [[porfýr]] a [[granit|žula]]. Menej často boli materiálmi pre sochársku tvorbu [[zlato]], [[striebro]], [[nefrit]], či [[slonovina]], ktoré sa používali skôr na dekoratívne prvky sochárskych diel.
 
Bežnými materiálmi pre výrobu lacnejších sochárskych diel, pre širšie použitie bolo drevo (tvrdšie ako je [[dub]], [[buxus]] -  – krušpán, z mäkších driev listnatých stromov hlavne to bolo [[lipa|lipové drevo]]). Z [[keramika|keramických]] materiálov je to hlavne [[terakota]], z kovových zliatiny [[cín]]u a [[zinok|zinku]].
 
V súčasnosti sa okrem klasických materiálov pre sochárstvo bežne využívajú aj menej tradičné: od farebného skla, po [[plast]]y. Moderní sochári vo svojich dielach spájajú aj technické súčiastky [[automobil]]ov, [[stroj]]ov, či iných technických zariadení do celkov. Osobité je umelecké vyjadrenie nestabilnými sochárskymi dielami vyrobenými z [[ľad]]u, [[piesok|piesku]], či využívanie svetelných priestorových efektov v plynných štruktúrach (dym) atď.
Riadok 37:
 
==== Južná Ázia ====
Prvé známe sochy v [[Južná Ázia|Južnej Ázii]] pochádzajú z obdobia [[Harrapská kultúra|Harrapskej kultúry]] (územie dnešného [[Pakistan]]u v 3300–17003300 – 1700 pred Kr.). Patria medzi najskoršie známe prípady výskytu skulptúr na svete. Neskôr spolu s rozvojom východných náboženstiev ako sú [[Hinduizmus]], [[Budhizmus]] a [[Džinizmus]] sa rozvíjali v stále komplikovanejších, veľkolepejších svätyniach, bronzové a kamenné sochárske diela. Najslávnejšími [[India|indickými]] príkladmi sú jaskynné chrámové komplexy [[Ellora]] a [[Ajanta]] so svojou kamenosochárskou [[architektúra|architektúrou]], s pravdepodobne najimpozantnejšími skulpturálnymi schémami aké môžeme na svete vidieť.
[[Súbor:Khajuraho5.jpg|thumb|Detail jedného chrámu v [[Khajuraho|Khajurahe]]]]
V druhom až prvom storočí pred Kristom vznikali na území vtedajšej severnej Indie (teraz juh [[Afganistan]]u a sever Pakistanu) figurálne diela, ktoré boli anatomicky realistickejšie. Boli nimi vyobrazené epizódy zo života a učenia [[Gautama Budha|Gautama Budhu]]. Aj keď India mala dlhú tradíciu v sochárskej tvorbe a bohatú tradíciu v ikonografii, Budha nebol prezentovaný v sochárskych dielach v ľudskej podobe iba vo forme symbolov ako boli [[stúpa|stúpy]]. Nová alternatíva v štýle prezentácie Budhovej sochy ako osoby bola ovplyvnená [[Staroveké Grécko|antickým umením]], ktoré priniesli Gréci do svojej dŕžavy v [[Gandahár]]e.
 
Obdivuhodné sú diela sôch z ružového [[pieskovec|pieskovca]] z provincie Mathura tvorené v období impéria [[Gupta]] (4. – 6. st. n. l.). Ich dokonalosť neskôr ovplyvnila čínske sochárstvo v období dynastie [[Sui]] a umelecké štýly v celom zvyšku východnej Ázie. Novšie [[štuk]]ové, [[bridlica|bridlicové]], či [[íl]]ové sochárske diela pochádzajúce z [[Afganistan]]u sú zmesou vplyvu indického post- guptového manierizmu a klasického umenia. Klasickým príkladom sochárskej tvorby južnej Indie z obdobia dynastie [[Chola]] (r. 850- – 1250 n. l.) sú oslavné bronzové skulptúry ako je socha bohyne tanca [[Nataraja]].
 
Jednou z najpopulárnejších turistických destinácií je aj obrovský chrámový komplex [[Khajuraho]], ktorý bol vybudovaný počas sto rokov (od r. 950 do 1050) v centrálnej Indii. Niekoľko chrámov zasvetených džinistickým božstvám, zvyšok hinduistickému božskému triu, v ktorom sú [[Brahma]], [[Vishnu]], či [[Shiva]] s niekoľkým formám jeho stelesnenia ako napríklad [[Devi]] v chráme [[Devi Jagadambi]]. Chrámy sú pokryté spleťou sošiek ľudí, vo veľkom množstve s erotickými výjavmi.
Riadok 48:
 
==== Čína ====
Artefakty pochádzajúce z [[Čína|Číny]] sú tvorené s veľkou remeselnou zručnosťou. Väčšie umelecké série sochárskych diel sa dajú priradiť do pár historických periód. Prvou historicky zaujímavou periódou bolo obdobie západnej dynastie [[ZhouČou (dynastia)|dynastie Čou]] (1050- – 771 BCEpred Kr.), z ktorej pochádza množstvo rôznych komplikovane tvarovaných bronzových nádob. Nasledujúcou, tiež zaujímavou periódou bolo obdobie dynastie [[HanDynastia Chan|dynastie Chan]] (206 BCE- – 220 CEpred Kr.), známe hrobkou [[Qin Shi HuangŠ’-chuang-ti]]a, prvého vládcu dynastie [[QinDynastia Čchin|dynastie Čchin]], ktorá bola predchodcom HanChan. V hrobke sa nachádza veľkolepá armáda [[terakota|terakotových]] sôch vojakov cisárovej armády.
 
Prvé budhistické sochy v Číne pochádzajú z tretieho storočia, z obdobia Troch kráľovstiev ([[WeiWej]], [[ShuŠu]] a [[Wu]]). Známa je [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii|lokalita svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO)]] [[Longmen Grottoes]] blízko [[LuoyangLuo-jang]]u, ktorá je najväčším súborom sochárskych diel v Číne.
 
V dnešnej dobe je za zlatú éru čínskeho sochárskeho umenia považované obdobie dynastie [[Tang]] (roky 618- – 907), ktoré v [[európa|európskom]] ponímaní splýva s tzv. temným obdobím čínskej histórie. Dekoratívne figuríny z tohto obdobia sa stali v euroamerickej kultúre v priebehu [[20. storočie|20. storočia]] veľmi populárnym aj obchodným artiklom. Špeciálne vyhľadávanými boli niektoré monumentálne sochy Budhu, pochádzajúce z obdobia dynastie [[Sui]], ktoré mali svoju inšpiráciu v indickom umení z obdobia impéria Gupta. Sú považované za bohatstvo svetového sochárskeho umenia. Záujem západu o čínske sochárske umenie, ktoré nasledovalo po dynastii Tang opadlo, výnimkou môžu byť ornamentálne zdobené doplnky najčastejšie vyrábané z [[nefrit]]u. Vyhľadávaná je hlavne čínska [[keramika]] a [[porcelán]]. Čínske skulpturárne umenie nezvykne zobrazovať nahé ľudské telo, jedine s výnimkou sochárskych diel, ktoré mali slúžiť ako materiály pre štúdium [[medicína|medicíny]]. Čínske sochy nemajú za úlohu predstavovať portréty konkrétnych osôb. Výnimkami sú monumentálne sochy v [[kláštor]]och.
 
V 20. storočí vplyvom politických udalostí v Číne došlo v čínskom sochárstve k odklonu k vplyvom [[socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ktorého hlavnou témou je ideologická, [[komunistická propaganda]]. Čínski sochárski umelci v zahraničnom [[exil]]e sú súčasťou euroamerickej iniciatívy súčasného umenia.
Riadok 99:
 
==== Sociálne postavenie sochárov ====
Sochári vo svete boli najčastejšie považovaní za remeselníkov, ktorí zostávali v anonymite. V histórii antického sochárstva bolo niekoľko sochárov, ktorí získali spoločenské uznanie hlavne v období Periklových Atén (448- – 429 pred Kr.).
 
Asi o 2000 rokov neskôr v období renesancie, sochárske umenie kulminovalo v kariére Michelangela Buonarrotiho, ktorý vďaka svojej genialite vstúpil medzi šľachtu. Sochárstvo bolo aj vtedy remeslom, no sochári ktorí vynikali nad ostatnými boli stavaní na úroveň uznávaných [[básnik]]ov a [[maliar]]ov. V 19. storočí tiež začala byť sochárska tvorba zábavou pre horné meštiacke vrstvy, podobne ako bola poézia, hudba či maliarske umenie.
Riadok 149:
==== Neoklasicismus ====
[[Súbor:Thorvaldsens Venus.jpg|thumb|[[Bertel Thorvaldsen]]: [[Venuša (bohyňa)|Venuša]].]]
Sochárske diela éry [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]] sú vlastne návratmi k štýlu a témam klasických diel antického Grécka. Známymi reprezentantmi tohto umeleckého smeru sú [[Taliansko|Talian]] [[Antonio Canova]], [[Anglicko|Angličan]] [[John Flaxman]], či [[Dánsko|Dán]] [[Bertel Thorvaldsen]]. Európsky neoklasicistický štýl sa neskôr uchytil aj v [[Spojené štáty|Spojených Štátoch]]. Príkladom toho sú sochy [[William Henry Rinehart|Williama Henry Rineharta]] (1825- – 1874).
 
== Pozri aj ==
Riadok 162:
{{Link FA|ca}}
{{Link FA|he}}
 
[[an:Escultura]]
[[ar:نحت]]