Semiramidine visuté záhrady: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Hanging_Gardens_of_BabylonHanging Gardens of Babylon.jpg|right|thumb|Visuté záhrady v [[Babylon]]e, v pozadí [[Babylonská veža (Babylon)|Babylonská veža]]. Obraz zo 16. storočia]]

'''Semiramidine visuté záhrady''' sú asi najmenej preskúmaným divom sveta. Roku [[1898]] začal pátrať nemecký [[archeológ]] [[Robert Koldewey]] asi 90 {{km|90|m}} od [[Bagdad]]u v dnešnom [[Irak]]u na [[breh]]och rieky [[Eufrat]] po zvyškoch zaniknutého mesta [[Babylon]]. Preslávilo sa predovšetkým jedinečnými stvabami: babylonskou vežou, mocnými hradbami a najmä visutými Semiramidinými záhradami. Koldeweyovi trvalo 18 rokov na vykopanie tohto bájneho mesta. Aby si prácu urýchlil, dal si priviezť z Európy kompletnú poľnú železnicu a dosiahol úspech.

Z rozsiahlej literatúry o Babylonskej ríši si mohol Koldewey utvoriť predstavu, ako asi vyzerali Semiramidine záhrady . Nad pivničnými klenbami sa nachádzala hlavná terasovitá stavba. Každá terasa bola o 5 metrov vyššie ako predchádzajúca. Dláždili ju {{m|5,.45 |m}} dlhé a {{m|1,.35 |m}} široké kamenné platne. Niektoré platne ešte zaliali asfaltom premiešaným s tŕstím, na dosky uložili dvojitú vrstvu pálených tehál a medzery medzi nimi vyplnili sadrou. Na tehly prišla vrstva olova, ktorá izolovala od vlhka. Až naOkrem tú nanosili trojmetrovú vrstvu zeme, na ktorej neskôr vyrástli aj vysoké stromy. Tento kolos mal veľmi dobre premyslený systém zavlažovania. Pod záhradami sa nachádzala hlboká studňa, ktorá čerpala vodu z neďalekého [[Eufrat]]u. Voda sa priviedla na najvyššiu terasu a odtiaľ sa rozlievala na ostatné. Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone boli teda sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte.