N-1 (nosná raketa): Rozdiel medzi revíziami

Prvý stupeň rakety nazývaný ''Blok-A'' mal maximálny priemer 17 metrov a výšku 30,1 metra, obsahoval celkovo 30 motorov typu [[NK-33]]. Tieto [[Raketový motor na kvapalné pohonné látky|kvapalné raketové motory]] na tekutý [[kyslík]] a [[kerozín]] boli vyvinuté v konštrukčnej kancelárii [[OKB-276]] pod vedením [[Nikolaj Dimitrovič Kuznecov|Nikolaja D. Kuznecova]] a [[špecifický impulz]] na úrovni mora mali 297 s. Ich spoločná činnosť sa ukázala hlavným problémom pri štartoch rakety. Druhý stupeň ''Blok-B'' o maximálnom priemere 10,3 metra a výške 20,5 metra obsahoval 8 raketových motorov ''NK-43'' (mierne modifikovaná verzia NK-33). Tretí stupeň ''Blok-V'' o maximálnom priemere 7,6 m a výške 11,1 m mal 4 motory typu ''NK-21'', štvrtýa mal definitívne naviesť zvyšok komplexu na nízku obežnú dráhu Zeme. Štvrtý stupeň ''Blok-G'' bol určený pre konečné navedenie na translunárnu dráhu a mal 1 motor ''NK-19''. Posledný ''Blok-D'' určený pre navedenie komplexu L3 na lunárnu dráhu a následný zostup pristávacieho modulu k mesačnému povrchu obsahoval jeden motor ''RD-58''.

Okrem štyroch štartujúcich exemplárov boli vyrobené ešte 2 kompletné rakety N-1 a takmer dostavané boli ďalšie dva exempláre N-1F. Po ukončení programu boli všetky kompletne rozobrané. Okolo 150 vyrobených motorov NK-33 a NK-43 bolo uskladnených a ich licencia bola v polovici 90. rokov predaná americkej firme [[Aerojet]], ktorá vytvorila ich modifikované verzie nazvané ''AJ26''. Tieto motory sa stali súčasťou prvého stupňa rakety [[Antares (nosná raketa)|Antares]], ktorú momentálne pripravuje firma [[Orbital Sciences Corporation]].