Wikipédia

George W. Bush: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
152 414 editací
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 502 editací
d typo
Riadok 66:
Bush označil dni predchádzajúce náboženskej konverzii ako svoje „nomádske” obdobie a „nezodpovednú mladosť”. Priznal, že v tých dňoch pil „príliš”. „Prestal som piť v roku 1986 a odvtedy som nevypil ani kvapku”. Túto zmenu sčasti pripísal stretnutiu s reverendom [[Billy Graham|Billym Grahamom]] v roku 1985.
 
[[Súbor:Laurabush.jpeg|thumb|left|Manželka Georga W. Busha -  – Laura Bushová]]
V roku [[1977]] sa oženil s [[Laura Welch Bush|Laurou Welchovou]]. V roku [[1981]] sa im narodili dievčatá dvojičky [[Barbara a Jenna Bushová|Barbara a Jenna]]. V roku [[1986]] vo veku 40 rokov opustil [[Episkopálna cirkev|Episkopálnu cirkev]] a pripojil sa k cirkvi svojej manželky, [[Spojená metodistická cirkev|Spojenej metodistickej cirkvi]].
 
Riadok 100:
Bushovým protivníkom v kampani na prezidentské voľby roku 2000 bol kandidát [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] [[Al Gore]]. V kampani, v ktorej Bushovi radil majster volebných kampaní [[Karl Rove]], Bush vyzdvihol svoju vôľu zaoberať sa najmä vnútornými záležitosťami krajiny a znížiť zahraničnú angažovanosť Spojených štátov, čo bolo v súlade s [[izolacionizmus|izolacionistickou]] tradíciou Republikánskej strany. Sám seba vyhlasoval za „súcitného” [[konzervativizmus|konzervatívca]]. Počas kampane presadzoval povolenie náboženským charitatívnym spolkom zúčastňovať sa federálne podporovaných programov, používanie vzdelávacích lístkov, ťažbu ropy v národnom parku [[Arctic National Wildlife Refuge]] na [[Aljaška|Aljaške]], reštrukturalizáciu [[Armáda USA|armády USA]], a iné. Čo sa týka zahraničnej politiky, vyhlasoval, že je proti zahraničným [[Budovanie štátov|národno-budovateľským]] („nation-building“) pokusom. Názor zmenil až po útokoch [[11. september 2001|11. septembra 2001]].
 
Voľby sa vyznačovali kontroverznosťou. Výsledky boli v niektorých štátoch veľmi tesné, predovšetkým na [[Florida|Floride]]. Na Floride podľa oficiálnych výsledkov Bush získal 2 912 790 hlasov a Al Gore 2 912 253. Televízie najprv označili za víťaza Al Gora, ale neskor "sivýsledok priznalioznačili za chybu" a za víťaza začali označovať Busha. Nezaškodí vedieť, že vV tom čase bol Guvernérom Floridy práve Bushov Brat...brat. Ku koncu ščítania hlasov sa hovorilo, že kto získa Floridu, získa aj kreslo prezidenta USA.
 
Advokáti Al Gorea dosiahli na Najvyššom súde Floridy (v ktorom 6 sudcov zo 7 bolo nominovaných [[Demokratická strana (USA)|demokratmi]]) nové manuálne sčítanie hlasov v troch obvodoch: Miami Dade, Palm Beach a Broward, ktorých voličská základňa je väčšinovo demokratická. Schválením tohto Najvyšší súd Floridy presiahol svoje právne kompetencie, čo hneď napadli právnici Georgea W. Busha. Po prvom upozornení anuloval [[Najvyšší súd USA]] (v ktorom 7 sudcov z 9 bolo nominovaných republikánskymi prezidentmi; aj keď všeobecne boli 4 považovaní za liberálnych, 4 za konzervatívnych a jedna sudkyňa bola považovaná za umiernenú) toto nariadenie a zastavil sčítanie hlasov, čím fakticky Najvyšší súd rozhodol o výsledkoch prezidentských volieb.
Riadok 110:
Toto boli prvé prezidentské voľby USA od roku [[1888]], kedy víťazný kandidát dosiahol menej ľudových hlasov ako jeho oponent, prvýkrát od roku [[1876]], čo došlo k volebnému sporu, a vôbec prvýkrát v histórii USA, keď bola konečná voľba prezidenta prisúdená rozhodnutiu Najvyššieho súdu.
 
Všetky tieto fakty vážne spochybňujú regulérnosť Bushovho víťazstva v týchto Prezidentských voľbách....
 
'' Pozri aj: [[Prezidentské voľby v USA]]''
Riadok 116:
Bush bol inaugurovaný za prezidenta [[20. január]]a [[2001]]. 29. októbra 2002 podpísal návrh zákona [[Help America Vote Act]] z roku 2002, ktorým sa malo zovšeobecniť používanie sčítacích strojov na registráciu volebných lístkov.
 
== Prezidentská funkcia vo volebnom období 2001- – 2004 ==
=== Domáca politika ===
==== Ekonomika ====
Riadok 125:
Počas prvého volebného obdobia dosiahol v [[Kongres]]e schválenie zníženia troch hlavných daní. Toto zahŕňalo zvýšenie odpočtu zo štandardnej dane z príjmu pre zosobášené dvojice, zrušilo daň z nehnuteľností a znížilo mieru marginálnej dane. Tieto zníženia boli dočasné, ale Bush požiadal Kongres, aby sa stali stálymi.
 
Podľa Kongresového rozpočtového centra zníženia daní znížili do roku 2003 celkový federálny príjem, ako podiel z [[Hrubý domáci produkt|Hrubého domáceho produktu]] (HDP) na najnižšiu mieru od roku [[1959]]. Následok zníženia daní a tým zvýšenia štátnych výdavkov vytvoril v absolútnych číslach rekordný [[deficit]] rozpočtu (nie v percentách z HDP). Zatiaľ čo v poslednom roku vlády [[Bill Clinton|Billa Clintona]] vykazoval federálny rozpočet ročný [[prebytok]] 230 miliárd dolárov, počas Bushovej vlády sa premenil prebytok na deficit. V roku [[2003]] dosiahol ročný rekordný deficit 374 miliárd dolárov v absolútnych číslach. Predstavovalo to 3,5% HDP, čo je v percentách domáceho produktu menej, ako niektoré predchádzajúce deficity. Z pohľadu niektorých ekonómov má len takéto porovnávanie význam -  – pretože absolútne čísla kvôli tomu, že ekonomiky rastú, porovnania skresľujú.
 
Zvýšil rozpočet vnútornej a zahraničnej bezpečnosti, ale znížil výdaje na nevojenské programy. Výdavky štátu sa zvýšili o 20% za štyri roky (opäť ale len pri porovnávaní absolútnych čísiel. Pri pohľade na podiel výdavkov na HDP bol rast pomalší).
Riadok 133:
Zvýšila sa dôvera investorov v dobré vyhliadky ekonomiky USA a začal sa pomaly prebúdzať [[export]] USA, aj vďaka [[devalvácia|devalvácii]] doláru. V prvej časti volebného obdobia boli hlavným ťahúňom rastu HDP [[vládne výdavky]] a [[spotreba domácností]] (hradená na dlh), v druhej polovici prvého volebného obdobia začala prevažovať spotreba domácností spolu s fixnými investíciami firiem a rastom exportu, ktorý prevyšoval rast [[import]]u. Spojené štáty sa tak z pohľadu celosvetového rastu a z pohľadu vývoja európskych ekonomík stali „hospodárskym skokanom roku 2003”. Rástli totiž osemkrát rýchlejšie ako [[Európska menová únia|EMÚ]], kde rast v tom roku dosahoval len 0,4%. Podobný rozdiel bol zachovaný aj v roku [[2004]].
 
K pozitívnemu vývoju došlo v USA aj v niektorých ďalších oblastiach hospodárstva. V rokoch 2001- – 2003 vzrástla produktivita práce najviac za posledných 50 rokov. Americká akciová burza sa v priebehu roku 2003 spamätala zo strát v roku 2001 ([[Dow Jones Industrial Index]] vzrástol o 40% a technologický index [[Nasdaq Composite]] sa zhodnotil o vysokých 70%) Slušným tempom rástli zisky amerických spoločností a na konci volebného obdobia sa podarilo otočiť aj vývoj [[nezamestnanosť|nezamestnanosti]] a miera [[inflácia|inflácie]] sa dostala na prijateľnú úroveň približne dvoch percent.
 
[[Súbor:Vyvoj nezamestnanosti v USA 2001 2004.png|thumb|left|250px|Vývoj nezamestnanosti v USA v rokoch 2001 až 2005]]
Riadok 235:
[[Súbor:Bush Ground Zero.jpg|thumb|left|250px|Bush odkázal záchranným tímom pracujúcim na [[Ground Zero]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] [[14. september|14. septembra]] [[2001]]: „Počujem Vás. Celý svet Vás počuje. A ľudia, ktorí zhodili tieto budovy budú čoskoro počuť o nás.“]]
 
Po útokoch z 11. septembra 2001 bola Amerika šokovaná svojou zraniteľnosťou. Viac ako 3  000 ľudí zahynulo. Bush spolu s [[Viceprezident USA|viceprezidentom]] [[Dick Cheney|Cheneym]] a hovorcom [[biely dom|bieleho domu]] [[Dennis Hastert|Dennisom Hastertom]] boli prevezený na tajné bezpečné miesta na niekoľko hodín, kým neboli objasnené aspoň základné informácie o útokoch.
 
Po útokoch sa automaticky zmenilo zameranie americkej zahraničnej politiky. Celá ďalšia politika Bushovej vlády (často vrátane domácej) bola založená na [[Vojna proti terorizmu|vojne proti terorizmu]]. Zmenu zahraničnej politiky po 11. septembri 2001 Bush jasne označil vo svojej Správe o stave únie z [[29. január]]a [[2002]]. Útoky zvýraznili možnosť nebezpečenstva zo strany teroristických skupín v porovnaní s nebezpečenstvom hroziacim od [[štát]]ov. Bush použil termín „[[Os zla]]“, do ktorej zahrnul [[Irán]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskú ľudovodemokratickú republiku]] a [[Irak]].<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/1790537.stm Full text: State of the Union address] BBC News</ref>
Riadok 249:
 
[[Súbor:Bush 2002 UNGA.jpg|thumb|right|250px|Prezident Bush pred Valným zhromaždením OSN 12. septembra 2002.]]
Od schválenia „Zákona o oslobodení Iraku“ ([[Iraq Liberation Act]]) z [[31. október|31. októbra]] [[1998]] podpísaného ešte Billom Clintonom bolo oficiálnym cieľom americkej politiky zbaviť [[Saddám Husajn|Saddáma Husajna]] moci v [[Irak]]u. Po [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch z 11. septebmbra 2001]] hľadala administratíva Georga Busha spôsob, ako zabrániť ďalším možným útokom. Vytvorená koncepcia zahŕňala snahy obmedziť „manévrovací priestor“ pre teroristické skupiny (zmrazenie účtov, ...účtov…), tlak na všetky krajiny, aby aktívne vyhľadávali teroristov a snaha zamedziť tomu, aby takzvané „neposlušné“ štáty mohli podporovať terorizmus, alebo aby teroristi mohli získať nebezpečné zbrane od týchto štátov. Ďalším z vybraných smerov bola aj zmena pomerov na [[Blízky východ|Blízkom východe]], odkiaľ pochádzali všetci útočníci.
Vláda vyhlásila, že situácia vo vzťahu k Iraku kvôli týmto dôvodom je vážna. Irak sa údajne snažil získať [[nukleárny materiál]] a neuviedol presnú dokumentáciu o svojom zbrojnom programe týkajúcom sa [[biologické zbrane|biologických]] a [[chemické zbrane|chemických]] látok, ktoré bolo potencionálne možné použiť ako [[zbrane hromadného ničenia]] (ďalej len ZHN). Tie mal podľa rezolúcií vydaných po invázii do Kuvajtu zakázané vyrábať alebo vlastniť. Medzi ďalšie uvádzané dôvody patrilo aj to, že Irak nedodržiaval podmienky dohodnuté v predchádzajúcich rezolúciách Bezpečnostnej rady, ktoré OSN vydalo po útoku na [[Prvá vojna v Zálive|Kuvajt]] (uvádzali napríklad rezolúcie [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 1060|1060]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 949|949]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 778|778]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 715|715]], [[Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 660|660]], ...…).
 
Medzi podporovateľmi a oponentmi vojenského zásahu do dnešných dní prebieha diskusia, či vláda USA mala dôkazy o vlastníctve zbraní hromadného ničenia a existencii blízkych väzieb medzi Irakom a [[al-Káida|al-Káidou]]<ref>[https://www.cia.gov/library/reports/general-reports-1/iraq_wmd/Iraq_Oct_2002.htm Iraq's Weapons of Mass Destruction Programs] správa CIA</ref> , hoci [[30. september|30. septembra]] [[2004]] skupina poverená preverením údajov používaných pred začatím zásahu (Iraq Survey Group, ISG) vo svojom záverečnom stanovisku vyhlásila: „ISG nenašla žiadne dôkazy o tom, že Saddám Husajn vlastnil zásoby zbraní hromadného ničenia v roku 2003, aj keď existujúce dôkazy z vyšetrovania vrátane interview so zadržanými a z objavených dokumentov ukazujú možnosť, že nejaké zbrane existovali, aj keď nie vo vojensky významnom množstve“ <ref>[http://www.globalsecurity.org/wmd/library/report/2004/isg-final-report/isg-final-report_vol1_rsi-06.htm Iraq Survey Group Final Report]</ref>.
 
[[Súbor:Iraq-sovereign.jpg|thumb|left|250px|Lístok od poradkyne pre národnú bezpečnosť [[Condoleezza Riceová|Condoleezzi Rice]] z [[28. jún]]a 2004. Bush na lístok dopísal: „Let freedom reign“, teda „Nech sloboda vládne“.]]
Riadok 271:
 
Bush neskôr bránil svoje rozhodnutie ísť do vojny tvrdením: „''Svet je dnes bezpečnejší.''“
Vyvstali aj ďalšie otázky -  – najmä, či informácie pochádzajúce od tajných služieb spred vojny neboli zaujaté alebo upravované, keďže ZHN sa po vojne nenašli. Podľa oficiálneho vyšetrovania vedeného v USA vláda nezasahovala do činnosti tajnej služby. K rovnakému záveru dospela aj komisia v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Niektorí analytici hodnotia toto zlyhanie ako prehnanú snahu tajných služieb po tom, čo nedokázali zabrániť útokom z 11. septembra 2001. Medzi ďalšie otázky patrili vzťahy s [[Európa|Európou]], úloha a funkcie [[OSN]], a vplyv vojny na okolité krajiny: [[Irán]], [[Sýria|Sýriu]], [[Libanon]] a [[Turecko]].
 
George W. Bush pracoval pôvodne v ropnom priemysle, udržuje s ľuďmi z tohto prostredia vzťahy a jeho kritici ho preto obviňujú, že niektoré rozhodnutia vydáva v prospech ropnej lobby. Niektorí pozorovatelia považujú ropné záujmy USA za jednu z hlavných motivácií vstupu do vojny v Iraku. Podľa žurnalistu a spisovateľa [[Mickey Herskowitz|Mickeyho Herskowitza]] mu Bush v roku 1999 povedal: „''Jedným z kľúčov od toho, ako byť ľuďmi videný ako veľký vodca, je stať sa najvyšším veliteľom. Môj otec mal celý tento politický kapitál keď vyhnal Iračanov von z [[Kuvajt (štát)|Kuvajtu]] a on ho premrhal. Ak by som mal podobnú šancu, ak by som mal toľko kapitálu, ja ho nepremrhám. Prekonám všetko, čo prekonať chcem a moje obdobie v prezidentskom úrade bude úspechom.''“ Informáciu priniesol internetový server „Guerrilla News Network“. Žiadne významnejšie médium však tento výrok nezverejnilo a aj jeho autenticita je pochybná.
Riadok 312:
* George W. Bush bol prvý kandidát od volieb v roku 1988, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Boli to aj v poradí siedme voľby, v ktorých sa demokratickému kandidátovi podobný úspech nepodaril.
* K voľbám sa dostavilo o 12 miliónov ľudí viac ako v roku 2000. Účasť bola vďaka tomu najvyššia od roku [[1968]].
* Vo volebnom období 2005- – 2009 pravdepodobne nastane výrazná zmena na Najvyššom súde USA, odkiaľ by mali kvôli veku odísť niektorí sudcovia. Medzi prezidentské právomoci spadá aj menovanie sudcov.
* Iba 3 štáty zvolili kandidáta inej strany ako v roku 2000. Bush získal [[Iowa|Iowu]] a [[Nové Mexiko]] (celkove 12 hlasov voliteľov), a Kerry získal [[New Hampshire]] (4 hlasy).
 
Voľby prvýkrát v histórii sledovali aj zahraniční pozorovatelia z [[OSCE]], ktorých prišli na žiadosť americkej vlády.
 
== Prezidentská funkcia vo volebnom období 2005- – 2009 ==
=== Domáca politika ===
==== Ekonomika ====
Riadok 341:
 
==== Životné prostredie ====
[[6. júl]]a [[2005]] na 31. summite priemyselne najvyspelejších demokratických krajín [[G8]] Bush uznal, že “povrch Zeme sa otepľuje a že zvyšujúce množstvo emisií skleníkových plynov prispieva k tomuto problému”. Ale tiež povedal, že Kjótsky protokol nie je odpoveďou. Vyhlásil: “Chceme redukovať skleníkové plyny...plyny… Ale čo sa môjho názoru týka, jedna vec za druhou. Naša stratégia musí zabezpečiť, aby pracujúci ľudia v Amerike neprišli o svoju prácu.”
Snahou hosťujúceho britského premiéra [[Tony Blair|Tonyho Blaira]], ktorého environmentálnym poradcom je významný klimatológ [[David King]] bolo v oblasti [[globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]] na summite dospieť k podpísaniu konkrétnej dohody. Toto sa kvôli odmietanému postoju USA nepodarilo, napriek tomu, že ostatné krajiny G8 sa v rámci [[Kjótsky protokol|Kjótskeho protokolu]] zaviazali znížiť emisie do roku 2010.
 
Riadok 355:
Počas Bushovho druhého funkčného obdobia sa na [[Najvyšší súd USA|Najvyššom súde USA]] vymenilo niekoľko sudcov. Súd má v Spojených štátoch výrazné právomoci a je považovaný za silného hráča v takzvanom boji o Ameriku zvádzanom medzi [[konzervativizmus|konzervatívnou]] a [[Liberalizmus|liberálnou]] (vo význame zaužívanom v USA, nie v [[Európa|Európe]]) časťou. Bush nominoval:
 
* [[John Roberts|John G. Roberts]] -  – na funkciu člena. Nominovaný bol [[19. júl]]a 2005
* [[John Roberts|John G. Roberts]] —  – na funkciu [[Predseda Najvyššieho súdu USA|predsedu súdu]]. Nominovaný bol [[5. september|5. septembra]] 2005 po smrti [[William Rehnquist|Williama Rehnquista]]. Vo funkcii bol potvrdený senátom [[29. september|29. septembra]].
* [[Harriet Miers|Harriet E. Miers]] —  – na funkciu člena. Nominovaná bola [[3. október|3. októbra]] 2005. Po kritike svoju nomináciu odmietla [[27. október|27. októbra]].
* [[Samuel Alito]] —  – na funkciu člena. Nominovaný bol [[31. október|31. októbra]] 2005 a [[Senát USA|senátom]] potvrdený [[31. január]]a
 
=== Zahraničná politika ===
Riadok 370:
[[4. február]]a [[Paul Wolfowitz]] ohlásil, že 15 000 amerických vojakov, ktorých služba v Iraku bola predĺžená z dôvodu zabezpečenia poriadku počas volieb budú stiahnutí naspäť. [http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/4235787.stm]. Mal to byť začiatok postupného znižovania amerických stavov v Iraku, aj keď to stále pokračuje veľmi pomaly. [[Február]], [[marec]], a [[apríl]] boli v Iraku relatívne pokojnými mesiacmi v porovnaní s udalosťami z [[november|novembra]] 2004 a [[január]]a 2005. Priemerný počet útokov klesol na 30 denne z predchádzajúceho priemeru 70. [[25. august]]a 2005 však americká armáda vyhlásila, že do Iraku pošle ďalších 1 500 vojakov, aby pomohli zabezpečiť voľby a referendum týkajúce sa novej ústavy.
 
[[15. august]]a mal Irak podľa pôvodného plánu prijať novú ústavu. Termín sa však nepodarilo dodržať a po dohode sa niekoľkokrát odložil. V opačnom prípade by sa celý proces vrátane volieb musel zopakovať v [[december|decembri]]. S odložením súhlasil aj Bush. Po niekoľkých predĺženiach lehoty sa [[28. august]]a [[2005]] dočasnému parlamentu podarilo dospieť k dohode. S výsledným textom však zväčša nesúhlasili zvolení zástupcovia [[suniti|sunitov]] -  – irackej náboženskej menšiny. [[15. október|15. októbra]] v Iraku prebehlo referendum o prijatí navrhovaného textu za stálu ústavu. Na podporu textu nakoniec vyzvali občanov vedúci všetkých troch skupín: suniti, šíti a Kurdi. Podľa oficiálnych výsledkov z [[25. október|25. októbra]] 2005 bolo referendum úspešné a navrhovaná ústava teda občanmi prijatá.
 
Bush musel čeliť klesajúcej podpore verejnej mienky pre zotrvanie americkej armády v Iraku. V niekoľkých prejavoch sa snažil obhajovať svoje kroky a presvedčiť voličov o potrebe zotrvania v krajine. Na otázky, ako dlho v krajine armáda zotrvá, odpovedal, že dokým to bude potrebné. Voľby do stáleho parlamentu sa uskutočnili [[15. december|15. decembra]] 2005. Podľa pozorovateľov boli voľby na iracké pomery veľmi pokojné, vyskytlo sa len niekoľko menších incidentov. Pre vysoký záujem dokonca o hodinu predĺžili hlasovanie.
Riadok 402:
! colspan="3"|
|-
|[[Ministerstvo zahraničných vecí USA|Zahraničie]] || '''[[Colin Powell|Colin L. Powell]]''' || 2001–20052001 – 2005
|-
| || '''[[Condoleezza Riceová|Condoleezza Rice]]''' || 2005—2005 –
|-
|[[Ministerstvo obrany USA|Obrana]] || '''[[Donald Rumsfeld|Donald H. Rumsfeld]]''' || 2001—2001 –
|-
|[[Ministerstvo financií USA|Financie]] || '''[[Paul O’Neill|Paul H. O'Neill]]''' || 2001–20032001 – 2003
|-
| || '''[[John W. Snow]]''' || 2003—2003 –
|-
|[[Ministerstvo spravodlivosti USA|Spravodlivosť]] || '''[[John Ashcroft|John D. Ashcroft]]''' || 2001–20052001 – 2005
|-
| || '''[[Alberto R. Gonzales]]''' || 2005—20072005 – 2007
|-
| || '''[[Michael Mukasey]]''' || 2007—2007 –
|-
|[[Ministerstvo vnútra USA|Feder. pôda]] || '''[[Gale Norton|Gale A. Norton]]''' || 2001—2001 –
|-
|[[Ministerstvo poľnohospodárstva USA|Poľnohosp.]] || '''[[Ann Veneman|Ann M. Veneman]]''' || 2001–20052001 – 2005
|-
| || '''[[Mike Johanns]]''' || 2005—2005 –
|-
|[[Ministerstvo hospodárstva USA|Hospodárstvo]] || '''[[Donald Evans|Donald L. Evans]]''' ||2001–20052001 – 2005
|-
| || '''[[Carlos Gutierrez|Carlos M. Gutierrez]]''' || 2005—2005 –
|-
|[[Ministerstvo práce USA|Práca]] || '''[[Elaine Chao|Elaine L. Chao]]''' || 2001—2001 –
|-
|[[Ministerstvo zdravotníctva USA|Zdravotníctvo]] || '''[[Tommy Thompson|Tommy G. Thompson]]''' || 2001–20052001 – 2005
|-
| || '''[[Michael O. Leavitt]]''' || 2005—2005 –
|-
|[[Ministerstvo bývania a výstavby USA|Výstavba]] || '''[[Mel Martinez|Melquiades R. Martinez]]''' || 2001–20032001 – 2003
|-
| || '''[[Alphonso Jackson|Alphonso R. Jackson]]''' || 2004—2004 –
|-
|[[Ministerstvo dopravy USA|Doprava]] || '''[[Norman Mineta|Norman Y. Mineta]]''' || 2001—2001 –
|-
|[[Ministerstvo energetiky USA|Energetika]] || '''[[Spencer Abraham|E. Spencer Abraham]]''' || 2001–20052001 – 2005
|-
| || '''[[Samuel W. Bodman]]''' || 2005—2005 –
|-
|[[Ministerstvo školstva USA|Školstvo]] || '''[[Rod Paige|Roderick R. Paige]]''' || 2001–20052001 – 2005
|-
| || '''[[Margaret Spellings]]''' || 2005—2005 –
|-
|[[Ministerstvo pre záležitosti veteránov USA|Veteráni]] || '''[[Anthony Principi|Anthony J. Principi]]''' || 2001–20052001 – 2005
|-
| || '''[[Jim Nicholson (americký politik)|James Nicholson]]''' || 2005—2005 –
|-
|[[Ministerstvo vnútornej bezpečnosti|Domáca bezpečnosť]] || '''[[Tom Ridge|Thomas J. Ridge]]''' || 2003–20052003 – 2005
|-
| || '''[[Michael Chertoff]]''' || 2005—2005 –
|}
 
Bushova vláda, v prvom aj v druhom volebnom období, je najotvorenejšou vládou voči národnostným menšinám v histórii. Národnostná rôznorodosť jeho vládneho kabinetu ho zaradila do [[Guinessova kniha rekordov|Guinessovej knihy rekordov]].
 
* [[Colin Powell]] bol prvým afro-američanom zastávajúcim post Štátneho tajomníka zahraničných vecí (vo vládnom období 2001- – 2004)
* [[Condoleezza Riceová]] sa stala prvou ženou černošského pôvodu zastávajúcou tento post (od roku 2005) a tiež prvou ženou černošského pôvodu zastávajúcou post Poradcu národnej bezpečnosti (vládne obdobie 2001- – 2004)
* Elaine Chao je prvou ženou ázijského pôvodu, ktorá sa stala členom americkej vlády
* Mel Martinez je v roku 2001 prvým politikom hispánskeho pôvodu, ktorý sa stal členom americkej vlády a Alberto Gonzales sa v roku 2005 stal prvým politikom hispánskeho pôvodu na takom dôležitom poste, akým je post Tajomníka spravodlivosti
Riadok 582:
[[Kategória:Súrodenci v politike]]
[[Kategória:Osobnosti z Connecticutu]]
[[Kategória:Absolventi Yalovej univerzity]]
 
{{Link FA|ast}}
Řádek 588 ⟶ 589:
{{Link GA|sv}}
{{Link GA|zh}}
 
[[af:George W. Bush]]
[[als:George W. Bush]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/George_W._Bush“