SMART-1: Rozdiel medzi revíziami

'''SMART-1''' je prvou európskou kozmickou sondou organizácie [[Európska kozmická agentúra|ESA]] určenou na prieskum [[Mesiac]]a a rovnako prvou európskou sondou, ktorá na svoj pohonu využíva [[IontovýIónový motor]]. Jej názov je skratkou „Small Missions for Advanced Research in Technology - 1“. Je prvým zástupcom radu tzv. „flexi missions“, teda malých a lacných automatov overujúcich nové technológie. Preto aj jej výrobná cena 110 mil. [[euro]] je pomerne nízka.

* technologické ciele – overenie nového iontovéhoiónového motoru a testovanie nových miniaturizovaných prístrojov pre zber dát.

SMART-1 má tvar kocky s dĺžkou hrany {{m|1|m}}, ktorá je vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola {{kg|367}} z čoho takmer {{kg|80}} bolo tvorené pohonnou látkou, [[xenón]]om, iontovéhoiónového motoru sondy. IontovýIónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje {{km|16.4|m}}/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne paťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov.

Vedecká výbava sondy, na ktorú pripadá {{kg|15}}, obsahuje 8 prístrojov medzi ktorými je AMIE (Asteroid – Moon Micro Imager Experiment) – hlavné zobrazovacie zariadenie s rozlíšením 1024x1024 pixelov, ďalej EPDP čo je diagnostický modul iontovéhoiónového motora, KaTE (Ka-band Telemetry and Telecommand Experiment) – komunikačný modul overujúci využiteľnosť komunikácie v pásmach X (8 GHz) a Ka (32/34 GHz).

Sonda bola vypustená 27. septembra 2003 nosnou raketou [[Ariane 5]] z kozmodrómu [[Guyanské kozmické centrum|Kourou]]. Po 42 minutách dosiahla prechodovú dráhu s výškou 7 035 × {{km|42223|m}}. Od tejto chvíle začala iontovýmiónovým motorom zvyšovať svoju rýchlosť a tým sa po špirálovitej dráhe vzďaľovať od Zeme. Dňa 11. novembra 2004 prešla [[Libračný bod|Lagrangeovým bodom]] L1 sústavy Zem-Mesiac a dostala sa do sféry gravitačného vplyvu Mesiaca. Dňa 15. novembra o 17:46 [[UTC]] sa sonda po prvýkrát dostala do [[Apsida (astronómia)|Periselénia]] polárnej obežnej dráhy okolo Mesiaca s parametrami 6 704 × {{km|53208|m}} a obežnou dobou 129 h. Ďalšou činnosťou motora bola dráha znížená na 300 – {{km|10000|m}} a začal podrobný vedecký prieskum v oblasti Mesiaca.

Po vyčerpaní paliva iontovéhoiónového motoru dochádzalo k ďalšiemu prirodzenému znižovaniu obežnej dráhy sondy. [[3. septembra]] [[2006]] o 05:42:22 UTC sonda zanikla po kontrolovanom dopade na privrátenú stranu Mesiaca rýchlosťou približne {{km|2|m}}/s.