[[Prirodzená rádioaktivita]] je dôsledkom samovoľného rozpadu atómového jadra. [[PrirodzenáPozorovateľná rádioaktivita]] sa dá pozorovaťje pri [[chemický prvok|prvkoch]] s [[protónové číslo|protónovým číslom]] vyšším ako 81. Pri rozpade [[atómové jadro|atómového jadra]] sa vyžiari energia a vznikne niekoľko [[atóm]]ov iných [[chemický prvok|prvkov]] s nižšími [[protónové číslo|atómovými číslami]]. Tieto sa prípadne môžu rozpadať ďalej, až kým nedospejú ku konečnému stabilnému [[chemický prvok|prvku]], ktorým bývajú zvyčajne rozličné [[izotop]]y [[olovo|olova]]. [[polčas rozpadu|Polčasy rozpadu]] [[chemický prvok|prvkov]] sú rôzne: od [[sekunda|sekúnd]] až po 10<sup>10</sup> [[rok]]ov. Pomocou umelej rádioaktivity možno vytvárať [[chemický prvok|prvky]] nevyskytujúce sa vo voľnej [[príroda|prírode]], prípadne prvky s [[protónové číslo|atómovým číslom]] vyšším ako 92 ([[medicína|medicínske]] účely, výskum). Umelú rádioaktivitu získajú prvky transmutáciou, vplyvom reťazovej reakcie alebo pôsobením urýchlených častíc.
