Kyslosť: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: bn:পি.এইচ
AtonX (diskusia | príspevky)
d drobne typograficke upravy
Riadok 44:
|}
 
'''Kyslosť''' alebo '''acidita''' alebo '''pH''' (kde "''p"'' znamená záporný dekadický logaritmus a "''H"'' je zjednodušený zápis ''[H]'', čo označuje koncentráciu H<sup>+</sup> v roztoku; alternatívne, ale nesprávne vysvetlenie: "z [[latinčina|lat.]] ''potenciapotentia hydrogenihydrogenii'' alebo ''pondus hydrogenii''") alebo '''vodíkový exponent''' je číslo, ktorým vyjadrujemesa vyjadruje v chémii či vodný roztok reaguje [[Kyselina|kyslo]] alebo [[Zásada (chémia)|zásadito]]. Koncept merania pH uviedol v roku [[1909]] [[Søren Peder Lauritz Sørensen]]. pH vodných roztokov získava hodnoty od 0 do&nbsp;14. Chemicky čistá voda pri +25C má pH = 7, [[kyselina|kyseliny]] od 0 do&nbsp;<7, [[hydroxid]]y od >7 do&nbsp;14 (rozsah pH stupnice je závislý na rozpúšťadle, v rozmedzí 0 až 14 je pH hodnota vo vode pri +25C25°C).
 
== Definícia pH ==
Hodnota pH je definovaná ako záporný dekadický [[logaritmus]] aktivity oxóniových katiónov. V zriedených vodných roztokoch sa dá hodnota aktivity aproximovať hodnotou [[koncentrácia|látkovej koncentrácie]] a potom platí:
: <math>\mbox{pH} = -\log_{10} [\mbox{H}^+]=-\log_{10} [\mathrm{H_{3}O^{+}}]\,</math>
:kde <math>[\mbox{H}^+]\,</math> je relatívna [[koncentrácia]] vodíkových katiónov (bezrozmerné)
 
alebo tiež
: <math>\mbox{pH} = \frac{\epsilon}{0.059~\mathrm{V}}\,</math>,
kde (<math>\epsilon\,</math>) je elektromotorická sila (EMF) alebo napätie [[galvanický článok|galvanického článku]].
 
Vo vodnom roztoku je vždy okrem [[molekula|molekúl]] H<sub>2</sub>O tiež určité množstvo oxóniových katiónov H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> a hydroxylových aniónov OH<sup>-</sup>. Súčin koncentrácií oboch týchto iónov je vo vodných roztokoch vždy konštantný. Je označovaný ako [[iónový súčin vody]] a získava hodnoty 10<sup>-14−14</sup>. V čistej vode (pri +25C25°C) je látková koncentrácia oboch iónov rovnaká: 10<sup>-7−7</sup>. To zodpovedá pH = 7. Kyslosť vzniká prebytkom [[katión]]ov H<sub>3</sub>O<sup>+</sup>. Zvýšením ich koncentrácie na stonásobok, čiže 10<sup>-5−5</sup>, zodpovedá pH = 5. Zásaditosť je prebytok hydroxylových iónov na úkor oxóniových. Ak je v roztoku napríklad 1000× viac OH<sup>-</sup> ako vo vode, klesne [[koncentrácia]] [[ión]]ov H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> na&nbsp;10<sup>-10−10</sup>, čo zodpovedá pH = 10.
 
Kyslosť nevodných roztokov (napríklad roztoky kyselín alebo [[hydroxid]]ov v [[alkohol]]och, [[ketón]]och alebo aj v nepolárnych rozpúšťadlách) popisuje hodnota [[Hammetova funkcia|Hammetovej funkcie]]. Veľkosť Hammetovej funkcie pre určité prostredie sa prakticky zisťuje na základe pomerov kyslej a zásaditej formy určitého acidobazického indikátoru v mernom roztoku.