Slovenské povstanie: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 8 rokmi
d
 
== Letná výprava ==
Velením dobrovoľníckej jednotke v Skalici bol poverený Slovákom naklonený poľský dôstojník v rakúskych službách major [[Henrik Lewartowski]]. Jednotka mala vlastnú zástavu s rakúskym štátnym znakom a stužkami slovenských farieb<ref name="Voj.asp."/>. Koncom júna sa jednotka presúvala do [[Zadunajsko|Zadunajska]] na pomoc rakúskym jednotkám. 29. júna v [[Rača (miestna časť)|Rači]] za prítomnosti Štúra, Hurbana a Hodžu zložili vojenskú prísahu. Začiatkom augusta sa začala presúvať na stredné Slovensko s cieľom obsadiť banské mestá. Pri postupe sa k nej pridalo asi 300 organizovaných dobrovoľníkov z Liptova. 24. augusta sa im podarilo obsadiť [[Kremnica|Kremnicu]] a do konca mesiaca aj ostatné stredoslovenské banské mestá. V prvej polovici septembra potom zbor vytlačil maďarské gardy z Gemerskej stolicustolice. V tomto období mal zbor asi 1200 mužov. Po obsadení Gemera sa pridalo asi 2500 ďalších.
 
Medzitým došlo 13. augusta k porážke uhorskej revolučnej armády v [[bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. 20. októbra panovník [[František Jozef I.]] na návrh ministerskej rady a ministerstva vojny podpísal príkaz o rozpustení slovenského dobrovoľníckeho zboru. Zbor sa preto začal postupne presúvať do Prešporku, kde dorazil 10. novembra. 21. novembra 1849 v Prešporku slovenské dobrovoľnícke vojsko oficiálne rozpustené. Viedenská vláda sľuby dané slovenským predstaviteľom nesplnila.
43 132

úprav