Neurón: Rozdiel medzi revíziami

Skladá sa z tela bunky (nervovej bunky v užšom zmysle) -  – ''neurocytu'' alebo ''perykaryónu'', ktoré má prevažne význam centra látkovej premeny, a z vodivých výbežkov. Výbežky nervovej bunky sú dvojaké:

Veľkosť tela neurónu -  – neurocytu -  – sa pohybuje od 4 po 130 mikrometrov. Jeho [[bunkové jadro|jadro]] je guľaté alebo oválne, s výrazným [[bunkové jadierko|jadierkom]]. V cytoplazme je množstvo ribonukleoproteínov, ktoré sa typicky farbia a v mikroskopickom preparáte vytvárajú hrudky označované ako ''Nisslova substancia''.

* ''multipolárne neuróny'' -  – veľa dendritov, jeden neurit

* ''bipolárne neuróny'' -  – jeden dendrit, jeden neurit

** pseudounipolárne neuróny -  – dendrit i neurit majú jeden spoločný kmeň a delia sa až po niekoľkých mikrometroch

* ''unipolárne'' alebo ''adendritické neuróny'' -  – bez dendritu (napr. zmyslové bunky)

Neurit (axón) býva spravidla jeden, na konci môže byť značne rozvetvený (tzv. ''terminálna arborizácia''), každá vetva je zakončená synapsiou; vetvičky sa označujú ako ''telodendrie''. Tieto končia na dendritoch alebo neurocytoch neurónov, na [[myocyt|svalových]] alebo [[žľaza|žľazových bunkách]]. Vo väčšine prípadov je neurit po celej dĺžke, okrem začiatočného (iniciálneho) segmentu a tenkých vetiev terminálneho vetvenia, obalený [[Schwannova bunka|myelínovou pošvou]], ktorá sa významne podieľa na prenose vzruchu. Čím je nervové vlákno a je myelínová pošva hrubšia, tým rýchlejšie vedie vzruch. Myelínová pošva nepokrýva povrch axónu súvisle, ale je prerušovaná [[Schwannova bunka|Ranvierovými zárezmi]]. Vzdialenosti medzi nimi sú 0,3 až {{mm|1,.2 mm|m}} (čím sú väčšie, tým sa vzruch po axóne šíri rýchlejšie). V periférií sú zárezy oddelené od okolia [[bazálna membrána|bazálnou membránou]], v mozgu a mieche nasadajúcimi [[astrocyt]]mi.<ref name=Kittnar>< /ref>

* ''Golgiho neurón I. typu'' (tiež tzv. principálny alebo projekčný neurón) -  – dlhý neurit, prepája vzdialené časti nervového systému

* ''Golgiho neurón II. typu'' (tiež tzv. interneurón alebo neurón lokálneho okruhu) -  – krátky neurit, prepája krátke vzdialenosti

* ''konvergencia'' -  – výbežky viacerých neurónov sa zbiehajú na jednom neuróne, ktorý tak „zbiera“ signály z viacerých zdrojov

* ''divergencia'' -  – výbežky jedného neurónu sú spojené s viacerými ďalšími neurónmi; jeden [[vzruch]] tak môže aktivovať viaceré dráhy či reakcie a dochádza k zosilneniu signálu

* ''sumácia'' -  – viacero podprahových signálov v určitom časovom úseku môže vyvolať aktivitu kľúčového neurónu

**priestorová sumácia -  – využíva sa konvergencia, umožňuje nervovému systému napr. reagovať na podnety z viacerých [[receptor]]ov až po prekročení určitej intenzity

**časová sumácia -  – vzruch vyvolá rýchla „salva“ [[akčný potenciál|akčných potenciálov]] na jednom nervovom vlákne, ktorá napr. aktivuje uvoľnenie dostatočného množstva [[mediátor]]a na [[synapsia (neurológia)|synapsii]] a prenos signálu na ďalší neurón

* ''facilitácia'' -  – osobitný typ priestorovej sumácie: vzruchy z určitých vlákien nevyvolávajú reakciu neurónu v podobe vzruchu (podprahové podnety) ale zvyšujú citlivosť pre signály z iných vlákien, ktoré sú v kontakte s tým istým neurónom (čiže jeden signál znižuje prah dráždivosti pre iný signál)

* ''oklúzia'' -  – viacero signálov prichádzajúcich na neurón v rovnakom čase sa vzájomne vyruší a neurón má nižšiu reaktivitu ako keď naň prichádzajú vzruchy v určitom časovom odstupe (akási biologická „poistka“, brániaca preťaženiu)

Zásadným faktom je tzv. „zákon všetko alebo nič“ -  – neurón buď nereaguje, alebo reaguje vznikom akčného potenciálu. Intenzitu a charakter reakcie práve ovplyvňujú vyššie uvedené regulačné systémy.