Teória evolúcie (biológia): Rozdiel medzi revíziami

* [[gradualistická teória evolúcie]] -  – evolúcia spočíva v postupnom a stálom hromadení malých zmien počas dlhého časového obdobia

* [[punktualistická teória evolúcie]] -  – síce platí gradualistická teórie evolúcie, ale postupný vývoj je prerušovaný obdobím prudkých evolučných zmien, pri ktorých z malých izolovaných populácií veľmi rýchlo vznikajú nové druhy

* [[neutrálna teória evolúcie]] -  – evolúcia je primárne založená na genetickej náhode (genetický drift a náhodná fixácia mutácií) a nie na prírodnom výbere

* [[syntetická teória evolúcie]] -  – evolúcia je primárne založená na prírodnom výbere a prebieha tak, že najprv vzniká náhodná variácia ako východzia "surovina" a táto je potom podrobená prírodnému výberu; inak evolúcia prebieha gradualisticky

V súčasnosti rozhodne prevláda syntetická teória evolúcie, ktorú prvý raz súhrnne prezentoval S. S. Četverikov (1880- – 1959) v roku 1926, ale ktorá "prerazila" až v roku 1937 knihou "Genetics and the origin of species", ktorú napísal Američan [[Theodorius Dobzhansky]]. Zhruba od 40. rokov 20. storočia ju možno považovať za aktuálny vedecký konsenzus v tejto oblasti.

:„''Človeku sa naozaj zdá, že z pôvodne malého počtu vtákov na tomto súostroví niekto vybral jediný druh a  prispôsobil ho na rôzne účely.''“

Syntézu svojich teórii publikoval Darwin v roku [[1859]] vo svojej známej knihe ''[[O pôvode druhov|O  pôvode druhov]]'' (celým názvom ''O  pôvode druhov prirodzeným výberom, alebo uchovávanie zvýhodnených rás v boji o  život'').

# Jedince v populácii sú mierne odlišné (variabilné). Ich prežitie nie je náhodné, ale dochádza k neustálemu boju o život, pričom ''objektívne podmienene (zákonite)'' prežijú len organizmy, ktoré sú lepšie prispôsobené prírodným podmienkam, ako ich konkurenti.

* ''divergentný'', ak najlepšie prežívajú jedince s extrémnymi vlastnosťami a najhoršie prežívajú priemerné jedince (napr. ak v prípade rastlín najlepšie prežívajú jedince kvitnúce skoro na jar a neskoro na jar, kým jedince kvitnúce v strede jari prežívajú najhoršie -  – napr. vplyvom častej nepriazne počasia v strede jari).

Vedci niekedy rozlišujú dve úrovne evolúcie -  – ''mikroevolúciu'', ktorá prebieha v rámci [[Druh (taxonómia)|druhu]] a ''[[makroevolúcia|makroevolúciu]]'', predstavujúcu zmeny tvoriace nové druhy a evolúciu týchto druhov. Princípy mikroevolúcie a makroevolúcie sú rovnaké. Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že jednotlivé [[gén]]y (a ich [[mutácia|mutácie]]) sa v rámci druhu môžu voľne šíriť, avšakale k výmene [[gén]]ov pri vzniku nových druhov resp. medzi druhmi nedochádza, prípadne k tomu dochádza len veľmi vzácne. Preto je [[makroevolúcia]] vždy [[Divergencia|divergentná]]. To znamená že hneď ako sa populácia rozpadne na viacero druhov sú s pribúdajúcim časom tieto druhy geneticky čoraz odlišnejšie. Táto odlišnosť sa dá stanoviť porovnávaním rôznych úsekov [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] (prípadne [[RNA]] a [[bielkovina|bielkovín]]) a tým zistiť príbuznosť jednotlivých druhov.

Neoddeliteľnou súčasťou evolúcie -  – vzniku nových druhov, je vymieranie druhov. Bez vymierania druhov by evolúcia prebiehala oveľa pomalšie.

Existujú tri spôsoby vymierania<ref>David M. Raup: ''O zániku druhů : Je darwinova teorie o přežívání nejkvalitejších druhů jediným vysvětlením vývoje života na Zemi?'' Nakladateľstvo Lidové noviny: Praha, 1995 </ref>:

:''Pešiak v poli'' -  – náhodné vymieranie nezávislé na rozdielnych adaptáciách k prostrediu

:''Poctivá hra'' -  – výberové vymieranie v darwinovskom zmysle, ktoré vedie k prežívaniu najodolnejších alebo najlepšie adaptovaných druhov.

:''Zákerné vymieranie'' -  – výberové vymieranie, pri ktorom niektoré organizmy prežívajú, nie však preto, že by boli lepšie prispôsobené svojmu normálnemu prostrediu. (V súčasnosti najzákernejším faktorom je pôsobenie človeka)

Najstaršími dôkazmi o evolúcii sú [[fosília|fosílne]] nálezy (menovite početné „prechodné články“), ktoré študuje [[paleontológia]] a výsledky porovnávacej [[anatómia|anatómie]]. Novšie dôkazy poskytuje hlavne molekulárna biológia (porovnávanie sekvencií [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]), ale aj [[biochémia]], [[fyziológia]], [[ekológia]] alebo [[etológia]]. [[fyzika|Fyzika]] prispela k súčasným poznatkom o evolúcii hlavne metódami datovania fosílnych nálezov na základe rádioaktívneho rozpadu prvkov. [[geológia|Geológia]] zase poznatkami o ukladaní geologických vrsiev, pohybe kontinentov, zmenách klímy, zloženia atmosféry Zeme a podobne.