Polárna žiara: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
GrouchoBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Pridal: war:Aurora (astronomiya)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: 4 50mm → {{mm|450|m}}, 400 km → {{km|400|m}}, - →  –
Riadok 8:
 
== Vznik ==
Polárna žiara vzniká, keď elektricky nabité častice [[slnečný vietor|slnečného vetra]], hlavne [[elektrón]]y ale aj [[protón]]y, [[alfa-častica|alfa-častice]] a niektoré ťažké [[ión]]y dopadajú na vrchnú vrstvu [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]]. Náraz častice spôsobí u [[molekula|molekuly]] alebo [[atóm]]u nabudenie zodpovedajúce zmenenej elektrónovej konfigurácii. Elektrón "vyskočí" na vyššiu energetickú hladinu. Po krátkom čase sa elektrón vráti na pôvodnú hladinu a je vylúčené svetlo ([[fotón]]). Všeobecne sa tomu hovorí [[fluorescencia]]. Pokiaľ je elektrón odtrhnutý od atómu alebo molekuly a následne sa do atómu alebo molekuly vráti za uvoľnenia svetla, hovoríme o [[rekombinácia|rekombinácii]]. Aj výbuchy [[jadrová zbraň|atómových bômb]] vo vysokých vrstvách atmosféry ({{km|400 km|m}}) vyvolávajú podobnú reakciu ako napríklad test -  – Starfish Prime-Test USA [[9. júl]]a [[1962]].
 
Polárne žiary sa na Zemi vyskytujú hlavne v polárnych oblastiach, pretože častice slnečného vetra, – elektricky nabitá plazma s priemernou rýchlosťou približne 500 – {{km|833|m}}/s (až do {{km|3000000|m}}/h) a s hustotou približne 5 × 10<sup>6</sup> častíc na m<sup>3</sup> v blízkosti zeme, sú vychýlené [[magnetické pole Zeme|magnetickým poľom Zeme]] pozdĺž línií magnetického poľa a sú nachýlené k [[zemský pól|pólom]]. V oblasti pólov smeruje magnetické pole kolmo k povrchu Zeme, a častice môžu vstúpiť do atmosféry. Plazma po opustení [[Slnko|Slnka]] potrebuje približne 2 – 4 dni na dosiahnutie Zeme pri vzdialenosti Zem-Slnko približne 150 mil. km.
Riadok 48:
{{Link FA|pt}}
{{Link FA|ro}}
 
[[af:Aurora (astronomie)]]
[[ar:شفق قطبي]]