Rovnodennosť: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: sw:Sikusare |
d r2.7.3) (Robot: Zmena sr:Равнодневница na sr:Равнодневица; kozmetické zmeny |
||
Riadok 2:
'''Rovnodennosť''' alebo '''ekvinokcium''' má viacero ekvivalentných definícií:
* jeden z dvoch okamihov (resp. v širšom zmysle - nepresne - dní) za rok, počas ktorých zdanlivá geocentrická [[ekliptikálna dĺžka]] Slnka je 0° resp. 180° ("zdanlivá" znamená po zohľadnení aberácie a nutácie a "geocentrická" znamená pozorovaná hypotetickým pozorovateľom v strede Zeme)
* jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých obraz [[Slnko|Slnka]] (presnejšie: stred obrazu Slnka) prechádza [[svetový rovník|svetovým rovníkom]] (inými slovami: ...počas ktorých je [[deklinácia (astronómia)|deklinácia]] Slnka 0 stupňov; ešte inak:...počas ktorých [[ekliptika]] pretína svetový rovník; ešte inak: ... počas ktorých Slnko prechádza bodom rovnodennosti)
* jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých zemská os (počas obehu Zeme okolo Slnka) smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "smerom k Slnku", t.j. smeruje najviac "nabok od Slnka"
* jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t.j. Slnko je tam v [[nadhlavník]]u (ak vztiahneme pojem rovnodennosť na celý deň, tak je počas dňa rovnodennosti postupne Slnko v nadhlavníku na celom rovníku)
* jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé, teda trvajú 12 hodín ["takmer" je v definícii preto, lebo z rôznych vedľajších príčin v skutočnosti netrvajú počas rovnodennosti deň aj noc úplne presne rovnako dlho]
Rozlišuje sa:
* '''marcová rovnodennosť''' alebo
* '''septembrová rovnodennosť''' alebo
Dňom marcovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli [[jar]], na južnej pologuli [[jeseň]]. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli jar. Termín "jarná" resp. "jesenná" rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú.
Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva [[bod rovnodennosti]] ([[ekvinokciálny bod]]), t.j. buď [[jarný bod]] alebo [[jesenný bod]].
== Príčina ==
Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom [[zemská os|zemskej osi]] od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "presne k Slnku", t.j. smeruje najviac "nabok od Slnka". Takáto poloha Zeme spôsobuje, že je severná pologuľa (ako celok) aj južná pologuľa (ako celok) ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne, a že je deň rovnako dlhý ako noc.
Riadok 38:
* [[jesenný bod]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.cassiopeiaproject.com/media_new/force_download3.php?type=1&track_number=14&Tape_Name=Space&big=no Rok na Zemi (angl.) - krátky film na stiahnutie, rovnodennosti sa spomínajú napr. v čase 2:30 a nasl.]
[[Kategória:Sférická astronómia]]
Riadok 103:
[[sn:Tsazahusiku]]
[[sq:Ekuinoksi]]
[[sr:
[[su:Ékuinoks]]
[[sv:Dagjämning]]
| |||