Wikipédia

Fosfor: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Gerakibot (diskusia | príspevky)
3 115 editací
d r2.7.1) (robot Zmenil: el:Φώσφορος
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Boti
139 994 editací
d substnutie šablóny; kozmetické zmeny
Riadok 1:
{{Dobrý článok}}
{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu = nekov
| Protónové číslo = 15
| Prvok vľavo = 14
| Prvok vpravo = 16
| Prvok hore = 7
| Prvok dole = 33
| Vzhľad = tuhá látka, rôzne sfarbenia v závislosti od modifikácie
| Obrázok = PhosphComby.jpg
| Emisné spektrá =
| Absorpčné spektrá =
| Séria = [[nekov]]y
| Skupina = 15
| Perióda = 3
| Blok = p
| Atómová hmotnosť = 30.973762
| Atómový polomer = 100
| Atómový polomer vypočítaný = 98
| Kovalentný polomer = 106
| Kovový polomer =
| Van der Waalsov polomer = 180
| Iónový polomer =
| Iónový polomer pre ión =
| Elektronegativita = 2.19
| Ionizačná energia1 = 1011.8
| Ionizačná energia2 = 1907
| Ionizačná energia3 = 2914.1
| Ionizačná energia4 =
| Oxidačné čísla = -III, -II, I, II, '''III''', IV, '''V'''
| Štandardný elektródový potenciál =
| Štandardný elektródový potenciál rovnica =
| Poznámka = všetky údaje sa vzťahujú na biely fosfor
| Skupenstvo = [[Pevná látka|pevné]]
| Hustota = 1.823
| Hustota kvapaliny =
| Teplota topenia = 317.3
| Teplota varu = 550
| Teplota sublimácie =
| Kritický bod teplota =
| Kritický bod tlak =
| Trojný bod teplota =
| Trojný bod tlak =
| Skupenské teplo topenia = 0.66
| Skupenské teplo varu = 12.4
| Tepelná kapacita = 23.824
| Tlak pary 1 = 279
| Tlak pary 10 = 307
| Tlak pary 100 = 342
| Tlak pary 1000 = 388
| Tlak pary 10000 = 453
| Tlak pary 100000 = 549
| Kryštálová sústava = [[Kubická sústava|kubická]], priestorovo centrovaná (α-biely fosfor), [[Triklinická sústava|triklinická]] (β-biely fosfor), [[Rombická sústava|rombická]] (čierny fosfor)
| Magnetizmus = [[Diamagnetizmus|diamagnetický]]
| Elektrický odpor =
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 0.236
| Tepelná rozťažnosť =
| Rýchlosť zvuku =
| Youngov modul =
| Pružnosť v šmyku =
| Objemová pružnosť =
| Poissonova konštanta =
| Mohsova stupnica tvrdosti =
| Brinellova tvrdosť =
| CAS = 7723-14-0
| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 31
| Protónové číslo = 15
| Percentuálne zastúpenie = 100
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 32
| Protónové číslo = 15
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 14.28
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|ß<sup>-</sup>]]
| Energia rozpadu = 1.709
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 32
| Produkt rozpadu protónové číslo = 16
}}
{{Infobox Chemický prvok/nestabilný izotop
| Nukleónové číslo = 33
| Protónové číslo = 15
| Percentuálne zastúpenie =
| Polčas rozpadu = 25.3
| Polčas rozpadu jednotka = d.
| Rozpadový rad = [[Beta rozpad|ß<sup>-</sup>]]
| Energia rozpadu = 0.249
| Produkt rozpadu nukleónové číslo = 33
| Produkt rozpadu protónové číslo = 16
}}
| Izotopy poznámka =
| Commons = Category:Phosphorus
}}
'''Fosfor''' (z [[Gréčtina|gréčtiny]] ''phosphorus'' – ''svetlo nosiaci'') je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku P a [[protónové číslo]] 15. Ako čistá látka sa vyskytuje v niekoľkých modifikáciách. [[Elektrónová konfigurácia]] fosforu je 1s<sup>2</sup> 2s<sup>2</sup> 2p<sup>6</sup> 3s<sup>2</sup> 3p<sup>3</sup> a vo valenčných p [[orbitál]]och má tri nespárené [[elektrón]]y. V zlúčeninách sa vyskytuje v [[Oxidačné číslo|oxidačných stupňoch]] od -III po V. Fosfor a jeho zlúčeniny majú široké využitie v rôznych odvetviach priemyslu od zložiek zubných pást po [[pesticíd]]y.
Riadok 112:
 
Brand zo začiatku držal proces výroby phosphorusu v tajnosti, ale neskôr ho predal istému Krafftovi z [[Drážďany|Drážďan]] za 200 [[Toliar (historická minca)|toliarov]]. To, že phosphorus sa vyrába z moču objavili aj [[Švédi|švéd]] [[Johann Kunckel]] ([[1678]]) a [[Angličania|anglický]] prírodovedec [[Robert Boyle]] ([[1680]]). Krafft sa s Boylom dokonca v [[Londýn]]e stretol, no Boyle tvrdil, že nezískal od neho receptúru, len informáciu že phosphorus sa vyrába z ''„niečoho, čo pochádza z tela človeka“''. Táto indícia doviedla Boyla až k výrobe phosphorusu a neskôr proces zdokonalil tým, že do zmesi pridal [[piesok]]:
: 4 NaPO<sub>3</sub> + 2 SiO<sub>2</sub> + 10 C → 2 Na<sub>2</sub>SiO<sub>3</sub> + 10 CO + P<sub>4</sub>
Boyle dokonca neskôr vyrobil aj [[oxid fosforečný]] a [[Kyselina trihydrogenfosforečná|kyselinu fosforečnú]] a použil phosphorus ako zapaľovač krátkeho drievka so [[Síra|sírovou]] hlavičkou, predchodcu dnešných [[Zápalka (palička)|zápaliek]].
 
Riadok 140:
 
==== Čierny fosfor ====
Čierny fosfor je veľmi stály, najmenej reaktívny a svojimi fyzikálnymi vlastnosťami pripomína skôr kovy. Má kovový lesk, je tepelne a elektricky dobre vodivý a má [[polymér]]nu štruktúru. Svojimi chemickými vlastnosti sa veľmi podobá červenému fosforu, ale na vlhkom vzduchu sa oxiduje rýchlejšie. Vzniká zahrievaním červeného fosforu pod tlakom pri teplote nad 400 °C alebo zahrievaním bieleho fosforu pri teplote 200 °C a tlaku 1 200 MPa, alebo pomalým zahrievaním (približne 8 dní) bieleho fosforu pri teplote 380 °C s prítomnosťou jemne rozptýlenej [[ortuť|ortuti]] ako katalyzátora. Zo všetkých troch modifikácii je čierny fosfor do teploty 550 °C termodynamicky najstabilnejšia modifikácia.
 
==== Štruktúra ====
Riadok 222:
V triméri chlorid-nitridu fosforečného sa nachádzajú delokalizované π-väzby, podobne ako v [[benzén]]e.
 
{|{{pekná tabuľka}}class="wikitable" align="right" width="150px"
!bgcolor="#eefff0"|Štruktúrne vzorce niektorých kyslíkatých kyselín fosforu
|-
Riadok 297:
V prírode sa stretávame len so zlúčeninami fosforu. V zemskej kôre sa fosfor vyskytuje pomerne hojne, je celkovo 11. [[prvok|prvkom]] v poradí výskytu<ref name=Phosphorus>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Phosphorus
Riadok 331:
Vlastnosti a použití fosforu je silne závislé na alotropnej forme, v ktorej sa fosfor práve vyskytuje.
 
* Schopnosť samovznietenia bieleho fosforu pri styku so vzduchom sa v polovici minulého storočia využívalo k výrobe samozápalných leteckých pum a [[delostrelectvo|delostreleckých]] [[granát]]ov. Zákernosť týchto zbraní spočívala v tom, že horiaci fosfor spôsobuje mimoriadne ťažké popáleniny a zároveň je veľmi náročné ho uhasiť (jediný spoľahlivý spôsob je ponorenie do vody). Dnes sú tieto beštiálne zbrane prísne zakázané.
* Toxických vlastností bieleho fosforu sa dodnes využíva pri výrobe [[jed]]ovatých nástrah na krysy a iné hlodavce. Biely fosfor sa taktiež využíva k výrobe farmaceutických preparátov.
 
Riadok 340:
 
=== Zliatiny ===
Elementárny fosfor sa v menšom množstve pridáva do zliatin kovov pre úpravu ich fyzikálnych vlastností. Jeho prítomnosť v zliatinách značne zvyšuje tvrdosť výsledného produktu. Významné je legovaní fosforu do [[striebro|strieborných]] pájok a [[bronz]]u, ale i niektorých špeciálnych [[oceľ|ocelí]].
 
=== Ďalšie využitie ===
* [[Fosforečnan]]y sú dôležité rastlinné [[Hnojivo|hnojivá]]. Z [[Fosforečnan vápenatý|fosforečnanu vápenátého]] (Ca<sub>3</sub>(PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>) sa vyrába [[hydrogenfosforečnan vápenatý]] (CaHPO<sub>4</sub>), ktorý je málo rozpustný vo vode a do pôdy vsakuje postupne, a [[dihydrogenfosforečnan vápenatý]] (Ca(H<sub>2</sub>PO<sub>4</sub>)<sub>2</sub>) známy ako [[superfosfát]], ktorý je vo vode dobre rozpustný a do pôdy vsakujú [[Disociácia (chémia)|disociované]] [[ión]]y. V poľnohospodárstve sa ale nepoužívajú čisté fosforečnanové hnojiva, ale tzv. kombinované hnojivá, ktoré sú zmesou [[dusík]]atých, [[draslík|draselných]], [[sodík|sodných]] hnojív, ktoré rastliny potrebujú k rastu.
* Vápenaté a sodné fosforečnany sa pridávajú do [[zubná pasta|zubných pást]]. Slúži tiež ako súčasť odhrdzovacích roztokov pre odstraňovanie [[Korózia|koróznych]] produktov z povrchu železných konštrukcií, pretože veľmi ľahko reagujú s [[oxid železitý|oxidom železitým]].
* Sodné soli kyseliny fosforečnej sa uplatňujú ako súčasť práškov na pranie alebo prostriedkov na umývanie riadu v automatických umývačkách na zmäkčenie vody (Na<sub>3</sub> PO<sub>4</sub>), ďalej v potravinárstve pri výrobe syrov a Na<sub>2</sub>HPO<sub>4</sub>. Ich prítomnosť vo vode má taktiež antikorozívne účinky a pridávajú sa do cirkulačných vôd pre vykurovanie (ústredné vykurovanie, priemyselné vyhrievacie okruhy).
* Amónne fosforečnany (NH<sub>4</sub>)<sub>2</sub>HPO<sub>4</sub> a NH<sub>4</sub>H<sub>2</sub>PO<sub>4</sub> slúžia v poľnohospodárstve ako veľmi účinné hnojiva. Pridávajú sa taktiež ako samohasiaca prísada do [[Celulóza|celulózy]] s cieľom zmenšiť horľavosť výsledných výrobkov (napr. divadelné kulisy).
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Fosfor“