Fosfor: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 4824648 používateľa 178.40.228.69 (diskusia) bola vrátená
Riadok 125:
Biely fosfor je mäkká voskovitá tuhá látka, ktorá sa dá krájať nožom. V čistom stave je biely, nečistoty ho sfarbujú do žlta, preto sa niekedy označuje aj ako žltý fosfor. [[Teplota topenia|Teplotu topenia]] je 44,15 °C, [[Teplota varu|teplotu varu]] 276,85 °C. Je nerozpustný vo [[Voda|vode]], ale dobre sa rozpúšťa v nepolárnych rozpúšťadlách ako [[sírouhlík]], [[benzén]], taktiež aj v [[Chlorid sírny|chloride sírnom]] a [[Chlorid fosforitý|fosforitom]]. Je mimoriadne jedovatý, smrteľná dávka pre človeka je približne 0,15 g.
 
Biely fosfor je tvorený z [[molekula]]mi P<sub>4</sub> tvaru [[Tetraéder|tetraédra]], ktoré sú príčinou jeho nízkejvysokej reaktivity. Väzbový uhol atómov fosforu v tetraédri je len 60 °. Biely fosfor je na vzduchu samovznetlivý, preto sa uchováva pod vodou. Taktiež sa priamo zlučuje s [[halogén]]mi, [[Síra|sírou]] a viacerými [[kov]]mi. Oxidujúcimi [[kyselina]]mi reaguje za vzniku [[Kyselina trihydrogenfosforečná|kyseliny trihydrogenfosforečnej]] a v roztokoch silných [[hydroxid]]ov reaguje [[Disproporcionácia|disproporcionačne]] za vzniku [[fosforečnan]]u a [[fosfán]]u.
 
Biely fosfor [[Luminiscencia|svetielkuje]]. Tento jav je spôsobený [[Oxidácia|oxidáciou]] pár fosforu, ktorý nepatrne [[Sublimácia (pevná látka)|sublimuje]], kyslíkom na [[oxid fosforitý]] a neskôr na [[oxid fosforečný]] za emisie svetla, čiže ide o tzv. ''chemoluminiscenciu''.
 
==== Červený fosfor ====
Červený fosfor vzniká zahriatím bieleho fosforu na 650250 °C v uzavretej nádobe pod tlakom v inertnom prostredí. Táto premena je urýchlená malým množstvom [[jód]]u alebo síry, taktiež aj pôsobením [[Ultrafialové žiarenie|UV]] (preto veľmi pomaly prebieha aj pri pôsobení slnečného svetla). Týmito vplyvmi dochádza k porušovaniu väzieb v molekulách P<sub>4</sub> bieleho fosforu a ''„zosieťovaniu“'' týchto molekúl. Zosieťovanie nie je dokonalé, preto je červený fosfor amorfný, alebo sa považuje za prechodovú fázu medzi bielym a fialovým fosforom.
 
Červený fosfor je na vzduchu stály, nie je jedovatý a nie je rozpustný v polárnych ani nepolárnych rozpúšťadlách. V závislosti od spôsobu prípravy má teplotu topenia od 585 °C do 685600 °C. a farbu od svetločervenej až po fialovú a hnedú. Taktiež je omnoho menej reaktívnejší ako biely fosfor. Zahrievaním sublimuje a následnou [[Skvapalňovanie|kondenzáciou]] vzniká biely fosfor.
 
==== Fialový fosfor ====
Riadok 139:
Fialový fosfor je oveľa menej reaktívny ako červený fosfor. Na vzduchu je stály do teploty 300 °C, nie je rozpustný v žiadnom rozpúšťadle, nereaguje ani s roztokmi hydroxidov. Pomaly reaguje s halogénmi, taktiež s oxidujúcimi kyselinami (ako kyselina dusičná).
 
==== OranžovýČierny fosfor ====
Čierny fosfor je veľmi stály, najmenej reaktívny a svojimi fyzikálnymi vlastnosťami pripomína skôr kovy. Má kovový lesk, je tepelne a elektricky dobre vodivý a má [[polymér]]nu štruktúru. Svojimi chemickými vlastnosti sa veľmi podobá červenému fosforu, ale na vlhkom vzduchu sa oxiduje rýchlejšie. Vzniká zahrievaním červeného fosforu pod tlakom pri teplote nad 400 °C alebo zahrievaním bieleho fosforu pri teplote 200 °C a tlaku 1 200 MPa, alebo pomalým zahrievaním (približne 8 dní) bieleho fosforu pri teplote 380 °C s prítomnosťou jemne rozptýlenej [[ortuť|ortuti]] ako katalyzátora. Zo všetkých troch modifikácii je čierny fosfor do teploty 550 °C termodynamicky najstabilnejšia modifikácia.
 
Riadok 160:
V zlúčeninách fosfor vytvára [[Hybridizácia (chémia)|hybridné]] orbitály SP<sup>3</sup> ktoré poskytujú štyri σ-väzby, stabilizáciou prvkami s vysokou elektronegativitou (kyslík, [[fluór]], chlór) sa do väzby zapájajú aj orbitály d z tretej vrstvy (pre ktoré je inak vzhľadom na ich vysokú energiu účasť na väzbe výhodná), čím fosfor môže vytvárať päť, resp. šesť σ-väzieb s hybridizáciou SP<sup>3</sup>D alebo SP<sup>3</sup>D<sup>2</sup>.
 
Atóm fosforu nie je schopný tvoriť π-väzby prekrývaním sa p orbitálov, ale vytvára π<sub>d</sub>-väzby (prekrývaním d<sub>π</sub>–p<sub>π</sub> orbitálov), ktoré sú príčinou rozdielnych fyzikálno-chemických vlastností kyslíkatých zlúčenín fosforu oproti dusíku. Pri fosfore sa bežne vyskytujú dimérne, prípadne polymérne štruktúry (P<sub>4</sub>O<sub>6</sub>, P<sub>4</sub>O<sub>10</sub>, (PO<sub>2</sub>)<sub>x</sub>, (PO<sub>3</sub>)<sub>x</sub><sup>x−</sup> a pod.). V cyklickej zlúčenine (PNCl<sub>2</sub>)<sub>3</sub> fosfor vytvára aj delokalizované π-väzby, podobne ako uhlík v benzéne.
 
V prípade trojväzbových zlúčenín voľný [[elektrónový pár]] vystupuje ako donor elektrónov, čiže zlúčeniny takéhoto typu vystupujú ako ligandy v komplexných zlúčeninách.