Na rozdiel od [[synonymum|synonymických radov]], vyskytujú sa iba v dvojiciach. Napriek tomu, že označujú kontrastné pojmy a predstavy, obsahujú niečo, čo ich spája, čo je všeobecné v ich lexikálnych významoch. Vznikajú vtedy, keď sa dve protikladné pojmy spájajú a to spravidla v základných významoch. Patria vždy do toho istého slovného druhu. Antonymné dvojice tvoria vždy slová s protikladnými vlastnosťami napr. život - smrť. Využívajú sa hlavne v [[štýl (jazykoveda)|umeleckom]] (hyperbolizovanie) a [[štýl (jazykoveda)|publicistickom]] štýle (zvýraznenie kontrastu). Centrálnym typom sú polárne antonymá – kontrastné. Predstavujú krajné hraničné hodnoty. Reprezentujú predovšetkým kvantitatívne [[Prídavné meno|adjektíva]], od ktorých sú možné adverbiálne zriedkavejšie aj slovesné odvodeniny. Napríklad mladý – starý. Príznačnou črtou predovšetkým adjektívnych antoným je stupňovanie: mladší – starší.
==Referencie==
* Stanislav Komárek, [http://www.vhled.cz/Casopis_Vhled(cislo2)/Vstupni_stranka/Jazyk_a_veda/Jazyk_vedy_a_polarni_mysleni.html Jazyk vědy a polární myšlení] (prevzaté príklady antagoným z cudzích jazykov)
