Trója: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Rozlíšenie za pomoci robota: Achilles – zmenené odkazy na Achilles (mytológia) |
d Rozlíšenie za pomoci robota: Aineias – zmenené odkazy na Aineias (mytológia) |
||
Riadok 111:
*V rokoch 1300{{--}}1000 pred Kr. existovalo posledné osídlenie bronzovej doby. Fáza z rokov 1300{{--}}1260 pred Kr. (fáza VIIa) pravdepodobne zodpovedá [[homér]]skej Tróji, ktorú rozvrátili Gréci v [[Trójska vojna|trójskej vojne]] opísanej v [[Iliada|Iliade]]. Južná brána zostala hlavnou. V domoch pri mestskom múre slúžiacich ako sklady sa zachovali veľké 1,5 metrové hlinené zásobnice v dlážke, zakryté kamennou platňou. Okolo roku 1260 nasleduje spálená vrstva a potom dve ostro oddelené fázy VIIb1 (1260{{--}}1190 pred Kr.) a VIIb2 (1190{{--}}1100 pred Kr.). Vo fáze VIIb2 sa zjavuje zvláštna keramika, ktorá sa pripisuje [[Tráci|Trákom]], ktorí Tróju zrejme ovládli.
Vrstvy VIII a IX (po roku 1000 pred Kr.) nie sú už špecificky trójske, ale v úplnom súlade s gréckou a rímskou [[antika|antikou]]. Vrstva VIII je začiatok železnej doby. V rokoch 700{{--}}85 pred Kr. tu bola grécka osada Ílion. O tomto gréckom meste na tomto území sú už písomné správy. Trója bola často navštevovaná za [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] (4. stor. pred Kr.), za jeho nasledovníkov (vznikol tu chrám bohyne Atény). V IX. vrstve grécke mesto v rokoch asi 1{{--}}500 po Kr. vystriedalo rímske mesto Ilium. Vznikla tu radnica a divadlo. V rímskej dobe homérska tradícia znova ožila preto, lebo podľa povesti sa po zničení Tróje trójske knieža [[Aineias (mytológia)|Aineiás]] s niekoľkými Trójanmi preplavil k brehom italského Latia, kde jeho potomkovia [[Romulus]] a [[Rémus|Remus]] založili [[Rím]]. [[Konštantín Veľký]] zamýšľal pri Tróji založiť hlavné mesto Rímskeho impéria. V čase Byzantskej ríše potom záujem upadol.
Záujem sa obnovil v 18. stor., kedy Tróju už mnohí považovali len za Homérov výmysel.
| |||