Oxid manganičitý: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
d šablóny výstrah do IB
Prerobenie infoboxu, pridanie podobných látok a drobná úprava
Riadok 1:
{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov = Oxid manganičitý
| Obrázok = Oxid manganičitýRutile-unit-cell-3D-balls.JPGpng
| Obrázok2 = Oxid manganičitý.PNG
| Vzorec = MnO<sub>2</sub>
Riadok 10:
| Teplota topenia =
| Teplota varu =
| Teplota sublimácie =
| Teplota rozkladu = 535 °C
| Trojný bod =
Řádek 17 ⟶ 18:
| Skupenské teplo topenia =
| Entropia topenia =
| Entropia varu =
| Entropia rozpúšťania =
| Entropia sublimácie =
| Skupenské teplo vyparovania =
| Štandardná zlučovacia entalpia = −520,9 kJ/mol
Řádek 25 ⟶ 29:
| Teplota samovznietenia =
| Medze výbušnosti =
| externé dáta MSDS =
| NFPA 704 = {{NFPA 704|Horľavosť = 1 |Zdravie = 1 |Reaktivita = 2 |Ostatné = OX }}
| MSDSGHS zdroj =
| GHS piktogram = {{GHS|03|07|08}}
| heslo GHS = Nebezpečenstvo
| vety H = {{vety H|302|332}}
| vety EUH = {{vety EUH|-}}
| vety P = {{vety P|221}}
| EÚ zdroj =
| VýstrahaEÚ piktogram = {{Výstraha/IB|O|Xn}}
| vety R = {{vety R|20/22}}
| vety S = {{vety S|2|25}}
| NFPA 704 = {{NFPA 704|Horľavosť = 1 |Zdravie = 1 |Reaktivita = 2 |Ostatné = OX }}
| NFPA 704 zdroj =
| CAS = 1313-13-9
| UN = 1479
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 215-202-6
| Číslo RTECS = OP0350000
| ulr =
| MSDS =
| GHS = {{GHS|03|07|08}}
| Výstraha = {{Výstraha/IB|O|Xn}}
}}
'''Oxid manganičitý''' je jedným z [[oxid]]ov [[mangán]]u. V prírode sa vyskytuje ako černastý alebo hnedý minerál [[pyroluzit]]. Čistý oxid manganičitý je čierna práškovitá látka s výraznými [[Redoxná reakcia|redoxnými]] schopnosťami, nerozpustný vo vode ani v [[Kyselina dusičná|kyseline dusičnej]]. Je dobre rozpustný v [[Kyselina chlorovodíková|kyseline chlorovodíkovej]] za studena a za tepla v [[Kyselina sírová|kyseline sírovej]] a [[Hydroxid draselný|hydroxide draselnom]].
Řádek 57 ⟶ 71:
 
== Využitie ==
[[Redukčné činidlo|Redukčné schopnosti]] sa využívajú pri výrobe [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]]. [[Oxidačné činidlo|Oxidačné schopnosti]] sa využívali pri výrobe [[chlór]]u, horúca [[kyselina chlorovodíková]] sa liala na [[pyroluzit]] a uvoľňoval sa chlór. Používa sa v [[Alkalický článok|alkalických batériách]] a [[Zinkovo-uhlíkový článok|zinkovo-uhlíkových článkoch]] v zmesi s [[uhlík]]om ako [[depolarizačné činidlo]], aby sa zabránilo prebíjaniu batérie naprázdno.<ref>Greenwood, Norman N.;Neil EarnshawGreenwood, A.Alan (1984)Earnshaw, ''Chemistry of the Elements'', 1nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford : Pergamon, UK, 1997, pp. 1218–20, ISBN 0-08-022057-6.</ref>
 
Oxid manganičitý sa v laboratóriách využíva na [[katalyzovaný rozklad]] [[Peroxid vodíka|peroxidu vodíka]] na vodu a kyslík:
Řádek 66 ⟶ 80:
:cis-RCH=CHCH<sub>2</sub>OH + MnO<sub>2</sub> → cis-RCH=CHCHO + „MnO“ + H<sub>2</sub>O
 
== PozriPodobné ajlátky ==
* [[oxidSulfid manganistýmanganičitý]]
* [[Oxid rénatý]]
* [[Oxid techničitý]]
* [[Oxid manganato-manganitý]]
* [[Oxid manganatý]]
* [[Oxid manganistý]]
* [[Oxid manganitý]]
 
== Referencie ==
<references />
 
== Pozri aj ==
* [[oxid manganistý]]
 
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = VOHLÍDALVohlídal
| meno = JIŘÍJiří
| odkaz na autorapriezvisko2 = Štulík
| priezvisko2meno2 = ŠTULÍKKarel
| meno2priezvisko3 = KARELJulák
| autor2meno3 = Alois
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = JULÁK
| meno3 = ALOIS
| autor3 =
| odkaz na autora3 =
| titul = Chemické a analytické tabuľky
| vydavateľ = Grada Publishing
| miesto = Praha
| rok = 1999
| vydanie = 1.
| isbn = 80-7169-855-5
}}
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}
 
== Zdroj ==