Limbach: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 52 bajtov ,  pred 9 rokmi
d
typo, replaced: , → ,, avšak → ale, 21-33 → 21 – 33 (3), - →  –  (20), započal → začal, replaced: á( → á (
d (IB SK obec: akt.; -Mapa: Map slovakia pezinok.png; -{{Súradnice}})
d (typo, replaced: , → ,, avšak → ale, 21-33 → 21 – 33 (3), - →  –  (20), započal → začal, replaced: á( → á ()
=== Historický prehľad ===
* [[1208]]: Pezinské panstvo prešlo z vlastníctva Bratislavského hradu do vlastníctva Tomáša z rodu [[Hunt-Poznanovci|Hunt-Poznanovcov]], ktorý ako nitriansky župan, bol predkom grófov z Pezinka a Svätého Jura.
* [[1241]]- – [[1242]]: Po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde do Uhorska]] vpáde pozval Belo IV. na vyrabované územia Uhorska, vrátane Slovenska, nemeckých hostí (''hospites''), ktorým udelil mnohé práva. Od polovice 12. storočia do 15. storočia pribudlo na vtedajšie územie Slovenska toľko Nemcov, že tvorili štvrtinu všetkého obyvateľstva.
* [[1245]]: Za zásluhy v boji získal [[komes]] Kozma od Belu IV. do dedičnej držby zem Bozen ([[Pezinok]]).
* [[1295]]: Vznikla listina medzi Pavlom a Kozmom, synmi grófa Kozmu z Pezinka a trnavčanmi, ako prvé písomné svedectvo o rozvinutom vinohradníctve. Obsahuje nemecké zvykové vinohradnícke právo, čo dokladá vplyv nemeckého etnika v pezinskom chotári od polovice 13. storočia.
 
* [[1256]]: V listine, ktorou kráľ potvrdil vlastníctvo zeme Bozin grófom Achillovi a Kozmovi zo Sv. Jura a Pezinka sa uvádza osada Mhyr.
* [[1343]]: V listine rábskej kapituly sa uvádza ''terra Myr sive Nyr''a [[Limbašský potok]] sa spomína pod menom ''Nyrpataka''. V okolí potoka, v lesoch nad dnešným Limbachom, povyše Limbašského jazera v doline Slnečné údolie sa usídlili kráľovskí baníci, ktorí hľadali v lokalite [[Korenný vrch]] drahé kovy. Nájdené štajerské mince z rokov 1330–13601330 – 1360 naznačujú pôvod baníkov. Neskôr boli prizvaní drevorubači (''huncokári'') s priezviskami Holzhacker, Hacker, Holzfäller (drevorubač, stínač) Geschwantner, Schwantner, Graus zo Štajerska, Horného Rakúska a Bavorska. Popri baníkoch uhliari ťažili drevo a pálili drevené uhlie. Patrón uhliarov a tiež najstaršieho kostola dediny ''Limpoch'' je [[Svätý Teobald]]. Sezónna ťažba potrebovala v nížine svoju materiálnu základňu. Pár kilometrov pod ''Mhyrom'' medzi troma potokmi vznikla dedina ''Limpoch''. Ťažba dreva novým spôsobom uvolnila piesčito-kamenisté kopce vinohradom a vinohradníkom.1663:V Uhorsku sa začala nová (posledná) vojna s Tureckom.V tom práve aj Turci vyplienili Limbach.
* [[1699]]: Spomína sa dedina ''Altstadt'' (''Óváros'', ''Staré mesto''). Po útlme sa v roku [[1773]] v lokalite Slnečné údolie na ''Altbachu'' (Starom potoku) obnovila ťažba drahých kovov.
 
=== Lindenbach ===
Následné osídlenie vzniklo v medzi Račím potokom a Limbašským potokom (''Altbach'') ako dolná (vinohradnícko-drevárska) dedina ''Limpach'' (''Lindenbach''). Dochovaný je nápis „Limpach pri Pezinku“ s vyobrazením stromu [[limba|limby]] (strom si v znaku pravdepodobne so sebou priniesli uhliari a drevorubači]) a troch potokov Limbachu -  – Krebsenbach, Mülbach a Altbach. Podľa inej verzie sa názov odvodzuje nie od stromu limby ale od [[lipa|lipy]] (nem. Linde), respektíve názvu potoka Lindenbach -  – Lipový potok.
 
V polovici 14. storočia majiteľ pezinského panstva -  – hradu gróf Šebuš z rodu Hunt-Poznanovcov alebo jeho synovia Ján I. a Mikuláš I. osídlili Limbach nemeckými vinohradníkmi. Tí priniesli svoj právny systém, nové technológie v remeslách i pestovateľstve, svoje kvalitné odrody [[vínna réva|vínnej révy]] i kultúru.
 
Vďaka nemeckým vinohradníkom a remeselníkom získal Pezinok a tým i jeho okolie dôležité výsady: V roku [[1376]] právo mať trh a od Ferdinanda I. oslobodenie od mýtnych poplatkov. Nemci, ktorí boli na vyššom stupni hospodárskeho rozvoja, sociálneho poriadku, urbanizmu, zakladajú a osídľujú malokarpatské vinohradnícke mestečká, Bratislavu s jej terajšími časťami, [[Svätý Jur]], [[Pezinok]], [[Modra|Modru]], [[Trnava|Trnavu]], dediny ako [[Grinava]], Limbach, [[Cajla]]. Získavajú právo zakladať vinohrady a voliť si richtára.
 
* r. [[1390]] Listina Leonarda de Pensanro potvrdzuje už vznik LIMBACHU ako dediny s farským starým kamenným kostolom sv. Theobalda (mal vežu a cintorín). Vyberanie mýta -  – cez dedinu viedla cesta na Záhorie.
* r. [[1425]] Listina Pressburgskej kapituly o deľbe LIMBACHU medzi MIKULÁŠA II. a JURAJA I, pezinských grófov od roku 1384 do 1438, potvrdzuje nemecké obyvateľstvo na základe patrocínia kostola Sv.Teobalda a menného zoznamu poddaných.
* r. [[1561]] LIMBACH je ešte katolícky, ale už nemá vlastnú faru ako v stredoveku.
Koncom 16.storočia bol LIMBACH s dvoma mlynmi, 58 domami a 370 obyvateľmi rovnako veľký ako v roku 1425.
* r. [[1614]] Prestavba katolíckeho kostola, avšakale veriaci sú už väčšinou evanjelici.
Začiatkom 17.storočia nastal rozmach kolonizačného osídľovania až na 72 domov. Prevažovali vinohradnícke hospodárstva.
Od prvej polovice 17.storočia patril LIMBACH ako príslušenstvo Pezinskému hradu -  – PÁLFFYOVCOM.
* r. [[1752]] Vznik "Obere Dorfende" -  – na hornom konci dediny vznikla dôležitá skupina domov s panským pivovarom a poschodovým domom s mlynom -  – dve mlynské kolesá a štyri mlynské kamene, kuriálny mlyn.
* r. [[1785]] Vzrástol počet domov zo surových tehál na 100 neskôr 124 a počet Limbašanov na 670.
 
=== Límpoch -  – Limbach, novoveká história ===
* r. [[1802]] Evanjelici postavili v strede dediny na ľavom brehu potoka svoj kostol a katolíci svoj rozšírili.
* r. [[1828]] Veriaci v Limbachu: 156 katolíkov a 484 evanjelikov.
* r. [[1848]] Limbach je jediná obec pod Malými Karpatami s nemeckým obyvateľstvom, pozdĺž Lindenbachu´"Stredného potoku", stálo 112 domov. Na Lindenbachu-"Mühlbachu" (Mlynskom potoku) stáli mlyny grófov Pálffyho, Zichyho a Stepperovského.
* r. [[1882]] V Pressburgskej župe ničila vinič voška fyloxéra.
* r. [[1890]] Fyloxéra zasiahla Bosing (Pezinok) i Limbach.
Koncom 19. storočia bol počet Limbašanov 895 v 167 domoch. Za domami vznikli vinice a aj vzdialenejšie mali nemecké názvy: "Machergut", "Mittelberg", "Hasensprung". Evanjelici pristavili ku kostolu ihlanovú vežu. Opravili strechu, montáž hodín a troch zvonov.
* r. [[1914]] Na limbašskom víne zarábali veľkoobchodníci a židovskí priekupníci, preto v obci vznikol vinohradnícky spolok a peňažné družstvo "Limbacher Raiffeisengenossenschaft m.b.H.".
* r. [[1918]] Na fronte I. svetovej vojny padlo 22 a doma 9 Limbašanov. Obec mala 885 ľudí, 827 nemeckej,47 česko-slovenskej, 4 maďarskej a 7 inej národnosti.
* r. [[1920]] Voľby vyhrala Hlinkova slovenská strana HSĽS -  – karpatskí Nemci ešte nemali vlastnú stranu. Členovia radnice boli nemeckej národnosti. Do roku 1928 sa zapisovalo len nemecky, neskôr aj po slovensky.
* r. [[1923]] Nevydarená snaha V.Chaloupeckého vymyslieť k potoku Hylyunic aj slovenskú osadu takéhoto mena. V liste Ondreja II. z roku 1208 sa spomína len potok Hylyunic -  – horný tok terajšej Čiernej vody -  – potok Nyrpatak (Altbach). Nemecký vinohradníci nepomenovali svoju dedinu podľa potoka, ktorý ňou nikdy nepretekal. Začiatkom 13. storočia mal Limbach potok Krebsenbach -  – Rakazpatak, Nyrpatak -  – Altbach a stredný Lindenbach-Mühlbach.
* r. [[1927]] Snaha česko-slovenských štátnych orgánov zaviesť fiktívny názov obce Hliník. Miestne snahy manipulovať dejiny Limbachu pretrvávajú dodnes.
* r. [[1935]] Do parlamentných volieb poslal Limbach 541 hlasov: 448 Sudetendeutsche Partei, 50 HSĽS,23 republikáni.
* r. [[1937]] Obec má telefón, autobus a elektrinu.
* r. [[1938]] "Anšlus" Rakúska Veľká aktivizácia Karpathendeutsche Partei.
* r. [[1939]]- – [[1945]] Ostáva Limbach typickou vinohradníckou obcou. Karpatskí Nemci založili vinohradnícke družstvo ''Deutsche Weinzergenossenschaft Limbach''. Dostávajú nenávratne 2,5 milióna korún z Nemecka na rozvoj. Búra sa Draxlerov mlyn, na jeho mieste stavajú rozsiahle pivnice, lisovňu, vináreň a spoločenskú sálu. Ročný vývoz 10 000 hektolitrov vína do Nemecka. Lepšie nákupné ceny hrozna.
 
Počas II. Svetovej vojny z 1050 obyvateľov slúžilo v zbraniach Nemeckej armády 145. Limbašania mali koncom vojny obavu pred zbytočnou krutosťou [[Červená armáda|Sovietskej armády]] proti civilnému obyvateľstvu. [[SNP]] v tejto lokalite nemalo odozvu, skôr naopak.
 
=== Rodiny, ktoré zostali po roku 1945 ===
* 2 Gustavik Johann 121 Hrivnak Arthur a Emma
* 5 Schumann Samuel a Emma 127 Achberger Stefan a Maria
* 9 Wawrinsky Stefan 131 Strba Stefan a Veronika
* 10 Wawrinsky Samuel 133 Sandtner Andreas a Anna beb. Slezak
* 13 Sandtner Ludwig sen. a Maria geb. Sandtner 134 Hanusek Anna
* Sandtner Ludwig jun. a Maria geb. Achberger 140 Hanusek Agnes geb. Sandtner
* 14 Hedeker Johann 141 Slezak Michael a Josefine geb. Sandtner
* Hedeker Rudolf 155 Beno Johann
* 15 Hanusek Josef a Maria geb. Satko Beno Eduard a Theresia geb. Hanusek
* 23 Hanusek Johann a Theresa Beno Josef a Justin geb. Hanusek
* 26 Hacker Franz a Rosina geb. Schmidt 164 Achberger Josef a Maria geb. Strba
* Hacker Maria 165 Bohm Daniel
* 39 Bohm Samuel 188 Macho Franz
* 57 Oharek Daniel a Katharina geb. Wadinger 192 Mitterholzer Daniel
* 64 Theresia geb. Okruhlica 194 Hacker Josef
* 67 Karoline geb. Malatschek a Okruhlica Kaspar 199 Steberl Gustav a Steffi geb. Okony
* 68 Karoline geb. Okruhlica 210 Strba Franz (Maria geb. Malatschek a Okaty Daniel) 235 Nerad Gustav a Emma geb. Draxler
* 82 Malatschek Ludwig a Theresa geb. Hanusek
* r. [[1946]] 109 zväčša nových obyvateľov obce založilo Slovenské vinohradnícke družstvo. Z majetku, na pozemkoch a v budove Nemeckého vinohradníckeho družstva, ktoré štátne orgány vymazali z Obchodného registra spracovávali -cyrifandel neskôr silván, veltlín, rizlingy a neuburg, tramín. Od tejto doby sa v dedine mnohí ľudia tvária a konajú, ako by dejiny Limbachu začali rokom 1945 a tie predošlé ignorujú, ničia alebo deformujú. Na všeobecnú škodu.
* r. [[1951]] Slovenské vinohradnícke družstvo sa zlúčilo s Jednotným roľníckym družstvom v Limbachu.
* r. [[1957]] Na pažiti vznikla nová výstavba rodinných domov.
* r. [[1959]] Dedina vybudovala vodovod a poštu.
* r. [[1960]] Dokončená nová 5-ročná škola a materská škola. Kultúrne a spoločenské akcie sú stále organizované v pôvodnej družstevnej sále -  – teraz už družstva JRD Limbach.
* r. [[1973]] JRD Limbach sa zlučuje s JRD Myslenice -Grinava -  – názov JRD Karpaty.
* r. [[1975]] JRD Karpaty sa zlúčilo s JRD Pezinok.
* r. [[1989]] Počas celého komunistického režimu sa v našej dedine systematicky povyvracala a vyviezla z miestneho cintorína väčšinu pôvodných náhrobných kameňov. Hroby karpatských Nemcov sú dnes uličkami, alebo už nejestvujú vôbec. Za márnicou bolo vždy schovaných zo 15-  – 20 vyvrátených náhrobných kameňov z čiernej žuly. Dedinský cintorín príkladmo slúžiaci v rokoch 1940 až 1945 tisíc člennej komunite uchováva už len zopár nezničených hrobov alebo špicatých obeliskov- typických náhrobných kameňov starousadlíkov. Vznikali svahové vinice, boli nedotknuteľné rozširovali sa, budovali sa v nich terasy! Výstavba rozvoj dediny je povolený len na pažiti! Boli to pastviny na rovine krajom Limbachu, kde sa pásol dobytok , rástla kukurica alebo obilie.
* r. [[1990]]- – [[1998]] Po odstránení komunistického režimu sa v obci zrušila požiarna zbrojnica, ktorú obec prenajíma na reštauráciu. Samotná obec nie je schopná alebo ochotná vytvoriť malý priestor na vlastnú propagáciu v rámci vínnej cesty. Priestory obecnej knižnice boli vrátené v rámci reštitúcií. Bolo fyzicky zlikvidované JRD, z objektov sa stala rozpredaná priemyselná -  – podnikateľská zóna obce. V konfiškáte po Nemeckom vinohradníckom družstve sídli a školí víno nástupník JRD -  – Limbašské vinohradnícke družstvo. Hneď vedľa sa vekom rozpadá stará kolkáreň, patrí totiž aj dedine aj bývalému JRD Limbach.
* r. [[1993]] Limbašské vinohradnícke družstvo prenajalo lukratívnu vináreň a dedinskú sálu súkromnej spoločnosti, čím Limbach prišiel o svoju jedinú spoločensko -kultúrnu sálu. To isté družstvo vykúpilo prisťahovalcom pridelené vinohrady. Tie následne predalo a vo vinici Machergut započalazačala stavebná firma budovať vilové domy.
 
Po r. [[1994]] Nastala plynofikácia obce, vybudovala sa poddimenzovaná kanalizácia. Vedľa priemyselnej zóny firma Jurki postavila benzínové čerpadlo. Rekonštrukcia i obnova evanjelického i katolíckeho kostola v dedine.
* r. [[1998]]- – [[2005]] Pokračoval nekontrolovaný a už zbytočný rozvoj obce, strácajú sa vinohrady a tým Limbach prichádza o svoj tichý vinohradnícky ráz. Tlak peňazí likviduje celé lokality, nielen smerom na Grinavu a Pezinok, ale čo je najhoršie v kopcoch rodiacich najlepšie limbašské hrozno. Pôvodné vinohrady bez viniča, Limbach bez ľudovej architektúry -  – dedina bez pôvodnej histórie. Strata regeneračnej atmosféry- koniec agroturistiky, koniec budúcim príjmom z turizmu?!
* r. [[2001]] Izolovanie základov, vymaľovanie exteriérov i interiérov kostola sv.THEOBALDA Théobalda. Taktiež sa spravili sondy a konzervačným náterom sa zatrela výzdoba i nemecké nápisy presbytérie. Chýbajú peniaze na reštaurovanie.
* r. [[2005]] Členovia radnice -  – stavebná komisia pod vedením starostu a externých spolupracovníkov, získali pre dedinu prostriedky z Eurofondov na rekonštrukciu budovy miestnej radnice. Pre výkon modernej samosprávy boli existujúce priestory po stránke plošných a hygienických nárokov ako aj po architektonickom a dispozičnom riešení nevyhovujúce.Rekonštrukciou a prístavbou sa podarilo dosiahnuť priaznivý architektonický výraz. Nová stavba je i napriek moderným výrazovým prostriedkom vhodne zasadená do terénu a hmotou ne-konkuruje historickej zástavbe. Obecný úrad je odrazom dnešnej úrovne arch. v historickom kontexte. Celkové dispozičné riešenie a architektonický výraz predstavuje moderne riešenú rekonštrukciu menšej samosprávy s doplňujúcimi funkciami pre kultúru. Zároveň je dôkazom, že novším prístupom k rekonštrukcii v staršej štruktúre zástavby môžeme dosiahnuť súhru nového a staršieho.
* r. [[2006]] Celková -  – generálna rekonštrukcia dreveného oltára v rímskokatolíckom kostole sv. THEOBALDAThéobalda. Splanírovanie- likvidácia viníc v lokalite Za cintorínom. Dobrá- upravená pôda odzadu katolíckeho kostola za cintorínom. V dedine sa bude stavať tým smerom kde budú mať a dovtedy pokiaľ budú mať miestny obyvatelia spoločnú snahu predať akúkoľvek ľahko získanú zem.
 
== Referencie ==
75 709

úprav